Z pokojných hôr - ááááá šup do uponáhľanej Bratislavy!

Autor: Katarína Lorenčíková | 6.1.2013 o 21:05 | (upravené 6.1.2013 o 22:02) Karma článku: 4,42 | Prečítané:  529x

Hory, lesy, dobre Vám je,... - tak na to som si spomenula pri pohľade na zasnežené Tatry, keď som čakala na vlak. A bolo že ich dnes krásne vidieť! Fúúúú, človeka až zamrazí - pri pohľade na takú dokonalosť, na toľkú krásu, zacíti na chrbte zvláštne mrazenie a chvenie od tej nádhery.  Nadýchla som sa.. ešte raz pozrela a nastúpila do vlaku. Vlak sa najskôr javil ako celkom "znesiteľný" po stránke obsadenosti človietok. No bol to veľký omyl! Už na ďalšej zastávke sme sa o tom všetci dokonale presvedčili - že je predsa nedeľa! A tak to začalo! Najskôr sa ľudia musia nejako do toho vlaku narvať. Človek by povedal - nastúpiť! - ale nie, tu to s nastupovaním nemalo nič spoločné. Ako takmer vždy na trase Košice - Bratislava - aj dnes sme sa presvedčili, že také ľahké to nebude. Prásk! Občas, keď už sa zdalo, že sa nič nedeje - predsa len - spadol batoh na spiacu človietku. Tá od samej "rozkoše" nevedela, čo robiť. Predsa len, keď sa zobudíte - potrebujete sa trošku "aklimatizovať v priestore". Po narvaní sa človietky konečne usadili, padanie batohov neskôr ustalo a zdalo sa, že nás už nič neprekvapí.  Až neskôr nastúpili obyvatelia rómskej menšiny, ktorí nám opäť ukázali, že......

..je všetko jednoducho možné! Vľavo sedeli dve cudzinky, ktoré na tento zážitok určite nezabudnú..  A človek nevie, či sa zapojiť, alebo iba ... uhnúť sa od kabelkovej potyčky:-)

"Ta ty šviňaru, ty sebe co myšlíš!!", po tejto vete nasledoval už len buchnát s kabelkou o mužskú hlavu. A nebol iba jeden. Bola to celá sústava buchnátov. Maxiultramegabuchnát! Celá cesta nadobudla výraz absurdnej frašky. Mnoo, radšej sme sa nezapájali, dostať s kabelkou - to nebolo také zložité v tomto minipriestore. Natočiť tak priebeh "kabelkovej potyčky" - a je z toho krásny dokument. Neviem ešte, aký by mal názov, ale určite by bodoval na prvých priečkach!  A koľko málo stačí - iba odviesť sa na trati Košice - Bratislava vlakom.

Najskôr nás to všetkých prekvapilo! Prečo by aj nie, veď.. to bola celkom pokojná cesta. Na padanie batohov sme si zvykli v pomerne krátkom čase, niektoré pády sme už potom dostatočne vedeli odhadnúť - že sú možné a že sa môžu udiať a vždy niekto s úsmevom zasiahol. "Mám ho!", zaznelo konštatovanie a všetci naďalej čítali knihy, či lúštili krížovky, či "tabletovali" a mobilovali o sto dvadsať. Ako v nejakej súťaži. Človek si časom začne pripadať ako na kvíze:-) a pripadá si divne, keď nevykonáva ani jednu z týchto spomenutých činností. Ale pomerne zaujímavé.. je pozorovať tabletovičovcov a mobilovičovcov, iný výraz majú človečiny, ktoré čítajú knihu. Tí sa aspoň - sem tam pohnú - zarozmýšľajú a aspoň obrátia stranu. Kdežto  - tabletovičovci - tí splynú po čase so svojim prístrojom, s ktorým sú asi aj zrastení.....

Kabelková potyčka sa skončila. Keď sa obyvateľka rómskeho pôvodu sem tam objavila, spozorneli sme. Predsa len, videli sme - aké kúzla s kabelkou sa dajú v krátkom čase dosiahnúť. Ale najlepšie bolo, že.. toho chlapa to prekvapilo tiež. Ktovie, či v minulosti jeho žena (?) urobila niečo podobné. Hm, chudáčisko - vyzeral tak bezbranne. Kabelkové kúzlo určite zaujalo nejednu človečinu. Táto absurdná fraška nami najskôr zatriasla. Neskôr sa všetci pousmiali, na čo nevinná ženská kabelka - navyše taká malá - môže byť použitá:-)

Ta dá! Stanica Bratislava, rýchlik ... - započuť zvuk tety zatvorenej v skrinke - ktorá hlási všetky vlaky - a je to tu! No konečne!

A šup do vírov veľkomesta! Keď človek strávi určitý čas na horách, zrazu ho tento vír veľkomesta prekvapí. Chvíľku si zase musí zvykať na tlačenice, otrávené ksichty, nervóznych ľudí, ktorí sa niekam tlačia.  Dotyk človečín v Mhd je zrazu.. aaaau! Skrátka.. nie celkom príjemný.....

Bum, prásk - autobus Mhd - mám pocit, že ma dav prevalcuje, preto sa radšej zmierim s tým, že na ďalší autobus, do ktorého sa ako tak zmestím - si počkám. A to aj napriek tomu, že dažďové kvapky čoraz viac cítim.  Buchnát, občas sa niekto otočí  a ja dostanem ranu s batohom, opäť ako vo vlaku - len inú:-)

Dýcham.. Pozorujem, vnímam iný vír - vír veľkomesta, jeho inú vôňu, strácam sa v mojom svete..

Túúúút túúút - no jasné - trúbenie auta, ktoré zablokovalo cestu ďalšiemu autu. Do p.... - musí teraz ísť tento autobus? Pani stúpi do mláky a šofér autobusu opätovne trúbi.

Hmm,...  áno - som v Bratislave! Prší, dávam si kapucňu..

Nikam sa neponáhľam, mám predsa nepremokavú bundu. A v srdiečku pokoj hôr a lesov......

Kiež by to dlho vydržalo! Kiež by sme sa nenechali zmiasť vírom stereotypov, pracovného stresu.

Koniec sviatkov. Nový rok a nové želania.

Mám iba jedno - aby sme všetci mali v srdiečkach ten svoj pokoj, napriek okolnostiam, ktoré sa dejú okolo nás. I napriek tomu, že prší - a človietky sa ponáhľajú hlava nehlava, i napriek tomu, že na nás ktosi z druhej strany hučí, že na nás tlačí, že sa máme aj my  kdesi ponáhľať...

Nadýchla som sa už iného vzduchu, trošku dažďového, mierne nepokojného, zavnímala nervozitu áut a iných človietok, v hlave však bežal film - pokoj hôr a lesov - kde som strávila dlhý čas...

Pokoj a dostatok humoru - treba mať v hlave ten "správny film", ktorý nás urdrží v správnej "hladine"..

Želám to všetkým človietkam:-)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?