O virtuálnych priateľstvách (venované neznámej Janke....)

Autor: Katarína Lorenčíková | 1.2.2013 o 0:23 | (upravené 1.2.2013 o 1:01) Karma článku: 5,57 | Prečítané:  892x

Písmenká. Jednoduché. Vyjadrujúce emócie. A tak .. Áno, niekedy to urobíme. Občas má človek chuť anonymne s niekým len tak popísať o živote, vymeniť si svoje emócie, svoj svet so svetom niekoho iného. Spočiatku.. je to príliš jednoduché. Stačí málo písmenok na zmenu emócie,.. Ale stačí aj málo písmenok naopak - na sklamanie. Písmenká. Sú obohacujúce. Ale aj zradné. Keď som bola na vysokej škole, občas som si pozerala, čo tie tajomné človietky píšu. Jasné je, že po piatich minútach som to chcela vypnúť. Ale vtedy.. zrazu sa tam objavila reakcia mladého dievčaťa, ktoré písalo, že sa chce zabiť. Aj som to vypla.. Zhlasla som svetlo a  v posteli rozmýšľala pár minút, prečo ľudia píšu také veci na internet. Nedalo mi to. Janke - tak sa volalo to dievča - som nakoniec napísala.  Lenže Janka - si na moje písmenká príliš zvykla. Písala mi potom bežne aj na môj mobil. A mne sa to vymklo z rúk. Vtedy som si ešte neuvedomovala moc písmenok, moc internetu, tú zvláštnu moc virtuality, ktorá má nás v hrsti. S Jankou sme sa mali aj stretnúť. Lenže Janka.. nakoniec na stretnutie neprišla. Cítila som jej prítomnosť niekde ďaleko v diaľke. Možno - niekde z inej strany na mňa pozerala, ale....

.. neodvážila sa priblížiť, osloviť ma, povedať - ahoj, to som ja - Janka, ktorá sa chcela zabiť, ... Tá Janka, ktorá Ti volá, píše, obohacuje svet, ponúka ten svoj,.. Janka - mala oboch rodičov alkoholikov a starala sa ešte o malú sestru. V kolektíve bola večný individualista, akosi sa nedokázala zaradiť do života, v niečom mi predsa len pripomínala mňa. Áno, brala som to tak, že žiadne stretnutie nie je náhodné - tak ako to beriem aj  teraz. Pravda je taká, že sme sa s Jankou nikdy nestretli. Janka totiž dokázala svoje problémy riešiť iba cez písmenká..

Jediný klik na niekoho písmenká nám môže zmeniť život. Neuvedomujeme si to. Žijeme ten svoj nalinkovaný Matrix, máme svoje skúsenosti, svoje pravdy,... Virtuálny svet je určite v mnohom obohacujúci-  ľudské bytosti totiž napíšu druhým to, čo niekedy nie sú schopní ani vypovedať. Sú si to schopní priznať, ale nie sú schopní problém riešiť na inej úrovni - ako virtuálnej. A v tom je tá zrada...

Jankou - som si zároveň uvedomila, že zákon akcie a reakcie dokonale funguje. Nemusela som napísať ani čiarku a na Janku rýchlo zabudnúť. Mala som na výber. Klikom na Jankin profil sa nám začali meniť životy. Chtiac, či nechtiac - áno, zaoberala som sa jej svetom, ona mojim. A v tom je ďalšia zrada virtuálneho sveta.

Na jednej strane - áno, sú to iba písmenká, ktoré sa často tvária neškodne. Na strane druhej - majú veľkú moc. Na druhej strane je však ľudská bytosť, ktorá nie je iba písmenkami, či profilom, či pocitom - ktorý máme, keď si s niekým dlhodobo píšeme. Je to predsa len - človek......

Ďalšou zradou je očakávanie. Keď si človek dlhodobo s niekým píše, priľahko sa môže stať - že si ho vlastne zidealizuje. Nie - ja som nikdy v skutočnosti nepochopila - kto bola Janka. Vedela som - kam chodí do školy, čo prežíva, aký má zdemolovaný život, aké emócie prežíva - no v skutočnosti som vlastne nevedela nič. Očakávala som predsa len - nejaký posun,.. že sa prehupneme z virtuality do reality.

Janka to však nedokázala. A ja... som si uvedomila, že som vlastne nevedela vôbec nič. Chcela som jej pomôcť, poznala som jej hlas, poznala som, kedy plače, kedy je úplne zúfalá, kedy sa teší z maličkostí.. Janka však nedokázala preniesť náš vzťah do reality a ja som mala pocit, že som zlyhala.

Odvtedy,.. si niekedy pri virtuálnom písmenkovaní - často spomeniem na Janku.

Janka bola veľmi vnímavá. Až tak, že to nemohla uniesť. A možno v tom sme si boli veľmi podobné. Mňa však zachránilo jediné - umenie - moja celoživotná láska... Človek musí svoju vnímavosť do niečoho pretransformovať, dať ju niekam,.... inak sa môže priľahko stať, že skončí na psychiatrii a nevie, čo so životom. Nie je to ľahké, ale každý to máme nejako inak - a musíme prijať okolnosti, do ktorých sme sa narodili.

A stalo sa to.. Janka potom prestala písmenkovať. Volať. Často mala vypnutý mobil. Až potom úplne zmizla - aj z virtuálneho sveta. S písmenkami - akoby prestala existovať. Bála som sa o ňu. Lenže - čo som o Janke vedela? Prakticky nič. Poznala som iba jej mohutný emocionálny svet.... Písmenká. Zmizli spolu s Jankou.

Nakoniec - či chceme, či nie - písmenká nám zasiahnu do života, .. a možno.. Niečo naučia, obohatia náš svet. Sú však zradné - to, čo môže byť niekedy prínos - vie aj zabíjať.

Virtualita - písmenko po písmenku odhaľujeme svoj svet, akoby sme vyzliekali kožu. Zasahujeme si do životov.

A keď písmenká ožijú - môžu priniesť všeličo....

Všetko má svoje dve strany. Janka na istý čas priniesla do môjho sveta iný závan a veľa vecí som si ňou uvedomila. Aj keď - cítila som určité zlyhanie.. Uvedomila som si však aj to, že niektoré veci ovplyvníme a niektoré nie.....

A v tom je ľudská pýcha. Myslíme si často, že môžeme veľa vecí zmeniť. Ak sa vzorce a vyšľapané koľajky zrútia - jednoducho musíme pochopiť, že nie sme stred sveta a vesmíru.

Sme iba kvapkou vo vesmírnom cykle, jeho súčiastkou............

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?