Umelecký svet emocionálnych hlbočín......

Autor: Katarína Lorenčíková | 15.3.2013 o 10:11 | (upravené 15.3.2013 o 13:11) Karma článku: 3,00 | Prečítané:  195x

Stretli sme sa. Ja, ona -  človietka, ktorá je naladená takmer na rovnakú vlnu ako ja. Chceli sme sa porozprávať. Prebrať bohatý emocionálny svet posledných týždňov. Zdeliť svoj svet inej bytosti, ktorá ho chápe, navzájom sa obohatiť a vymeniť si svoje skúsenosti, niečo sa naučiť - to je to najcennejšie, čo človek má. Ona. Žije hudbou ako ja. A preto sa na seba dokážeme akosi "napojiť". Niekedy...... stačí iba jeden pohľad na zachytenie emocionálneho sveta. "Jedno malé pivo, jedno veľké...", zaznela obvyklá požiadavka v obvyklom podniku. Všetko prebiehalo  ako obyčajne. Otvorili sme svoje svety. Nahliadli sme do svojich komnat a sprístupnili tajomné zákutia duše. Veľké brány emocionálneho sveta sa naplno roztvorili. "Vstúpte" ... mohutné  brány zákutí duše pozývali inú bytosť na opätovnú návštevu. Rozhovor sa náhle prerušil. Prisadli si dve bytosti z úplne iného sveta. Zo začiatku..... sa zdalo, že sa rozhovor uberá správnym smerom. Potom sa stával čoraz náročnejším. Počítačový svet versus umenie. Možná kombinácia. Určite reálna. Všetko závisí však od momentálnych nastavení jednotlivých bytostí. Po čase - sme sa začali obe cítiť trošku ako z ufo sveta. Prišlo poznanie,..

Umenie. Celoživotná diagnóza. Keď sa človek pohybuje približne medzi podobnými bytosťami, ktoré žijú umením - rozdiely nie sú až také viditeľné. Každý máme iné skúsenosti. Riešime svoje zamotané životy prepletené emocionálnymi vzruchmi - a tak nedôjde nikdy k stereotypu. A máme ich vôbec radi? Priznajme to, že ani nie!:-) Umelecká duša potrebuje neustály emocionálny vnem. Potrebuje? Nie,.. ona ho vidí, cíti.

Keď sa zrazu človek ocitá v inej spoločnosti, zisťuje - že sa svety niekedy príliš vzájomne "bijú".. Človek by sa chcel napasovať do iného "kostýmu", do iných merítok..... Lenže ono to nejde. Nie je to také jednoduché, ako by sa mohlo zdať. Kostým po čase začne tlačiť a maska sa začne rozmazávať.

"Katka, veď to neriešte už. A čo ste takí precitlivelí,..??", povedal raz jeden môj kamarát. Áno -  na prvý pohľad sa to javí tak, že sme iba "precitlivelí",..  Mohlo by sa zdať pre iné bytosti, čo sa v takom svete nevyskytujú a takýto svet iba pozorujú z diaľky. Po čase sa obe strany začínajú cítiť akosi príliš odlišne.

Vezmime to však z inej strany. Takéto svety sa vzájomne môžu veľmi obohatiť. A občas je naozaj zaujímavé, ako sa tieto svety bijú a neskôr vzájomne dopĺňajú. Navzájom sa od seba niečo naučia......

Vidím oblaky - vidím obraz. Počujem spev vtákov - a viem na akej spievajú frekvencii. Občas sa budím na alarmy. Počujem v nich niekedy určitý tón. Diagnóza ľudí, ktorí majú absolútny sluch. Počujem pieseň a hneď vnímam tóninu, rozmýšľam, čo tam hrá klavír. To všetko sa deje bez toho, aby som o tom nejako premýšľala vedome. Jednoducho sa to stane. Múzy číhajú na každom kroku. Niekedy im chcem povedať, aby toľko nechodili. Aby ma v noci občas nechali aj pospať. Vypnúť celý systém. A každý sa musí s týmto naučiť pracovať - pretože umenie mu takpovediac - nedá spať.

Hudba. Aj dunenie vetra znamená zvuk. Zhluk rána a spev vtákov - to všetko znie neustále ako meniaca sa hudba. Aj tieň stoličky doplnený svetlom - znamená inšpiráciu pre nový obraz. Bohatý emocionálny svet ponúka mnoho zázrakov. V tom je to neuveriteľne krásne!

Vnemy. Sledujem situáciu a v mysli píšem poviedku. Zo života.....

Toto všetko je niekedy veľmi náročné. Hrá proti Vám - čas. Treba si určiť priority - čo je dôležité, čo menej. Ak sa ale tomu, čo sa máte venovať nevenujete - vráti sa Vám to v krátkom čase ako bumerang. Príde ešte viac vnemov - a vy máte pocit, že sa zbláznite....... Recyklácia. Vyhodiť odpadky. Upratať. Pretvoriť emócie. To je veľmi dôležitý proces......

Vnímavosť. Hovorí sa, že človek má možnosť voľby. Je to naozaj tak? Určité nastavenia máme takpovediac "nahodené". Niekedy ich ani nechceme. Keď som bola mladšia - na svojej vnímavosti som nenachádzala nič pozitívne.  Iba ma všetko akosi príliš "bolelo". A všetci mi neustále hovorili, že nesmiem byť taká precitlivelá bytosť! Chcela som iba.. zapadnúť medzi ostatné deti. Zaradiť sa do spoločnosti. Chcela som sa predsa len s nimi hrať, chcela som, aby ma aspoň kúsok mali radi. Chcela som to zmeniť! Veľmi... Chcela som byť iná - ako som skutočne bola. Odtrhnúť sa od svojej podstaty. Chcela som vypnúť emocionálny svet. Zmazať ho. Lebo veľmi bolel,......Zašla som občas do extrémov. Trvalo to dlho, kým som pochopila, že je to vlastne dar. Ako sa hovorí - "Každý dar je zároveň prekliatím.." Záleží iba, z akej strany priamky sa naňho pozeráte.

Hľadanie rovnováhy -  to je celoživotná úloha. Nechcela som, aby sa ma veci až tak príliš dotýkali. Ibaže - viete ako to je - keď niečo chcete zmeniť - akoby naschvál sa ešte viac prejavuje a otvára to, čo práve nechcete. To všetko sa dialo dovtedy, kým som nepochopila, ako s takým bohatým emocionálnym svetom pracovať. Ako ho pretvoriť. No mala som jedno šťastie - zachránilo ma umenie......

Isté obdobie som mala pocit, že stojím svojimi životnými skúsenosťami a pádmi príliš na tenkom ľade. Mala som 28 rokov a skúsenosťami som sa cítila na 50.  Áno, psychiatrie sú plné vnímavých bytostí. Človek, ktorý sa nepýta - prečo som tu? Kto som? Idem správne po svojej ceste?  - žije oveľa jednoduchší život.

A niekedy by sme... menili? Všetko má svoje "pre" a "proti"...

Nemáme možnosť prejsť do iného tela, zmeniť nastavenie a vidieť svet z inej perspektívy. Môžme sa niečo od seba naučiť, obohatiť svoje svety, otvoriť svoje brány duše niekomu inému - aj za cenu zranení... zato aj s prínosom poznania. Ovplyvňujeme sa vzájomne - či chceme, či nie. Nastavujeme si zrkadlá. Občas sa vidíme v iných bytostiach. V iných zacítime seba. Niekedy zase - prenesieme sa do inej fázy života a úlohy sa  vymenia. Už toľko nepadáme. Pozeráme sa na tie svoje pády zrazu úplne inak. Zdajú sa nám zrazu "klaunovské" akoby z cirkusu. Smutno - smiešne. Z inej perspektívy, z iného pohľadu, z iného okna. Akoby niekto zrazu vymenil ten zázračný ďalekohľad a on bol nastavený úúúplne opačne. To všetko nám ponúka život...

Umelecký svet. Zradné magické emocionálne hlbočiny. Krivka. Občas príliš skáče. Raz,.. hore v eufórii. Inokedy - dole v bažinách. Kúpeme sa v nich všetci. Sme tam. Na jednej strane v bažine, s pohľadom na jasné svetlo:-) .. Po bažinovom kúpeli nastáva svetelný odraz.. A zrazu je všetko zase ľahké, dýcha na jednej frekvencii s prirodzeným tokom života.

Extrémy. Aj tie čosi prinesú. Hľadanie rovnováhy. Celoživotný proces,.......

Prijať bolesť, ale vidieť svetlo. To všetko v závane mohutnej inšpirácie, ktorej máme neustále plnú hlavu.

Pokora, láska, viera vo vyššiu moc - to sú tri základné elementy. Ako náhle vstúpi do umenia pýcha - skončili ste...  Ak umenie neslúži vyššiemu cieľu, rozpadne sa všetko ako domček z karát. Ak na niečom lipneme - nastane rovnaký efekt.

Program pýchy máme so sebou všetci. Niekto viac. Niekto menej. Preto narážame na rovnaké antiprogramy.

Vysielanie lásky - naša celoživotná úloha.

Hľadanie odpovede na otázku - "kto sme...??? bez máásk, bez prikrášlení, bez hereckých kostýmov..

Vnímanie svetelných zázračných momentov, ktoré prináša život.....................

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico zostáva lídrom Smeru, delegáti podporili aj Kaliňáka

Premiér Fico a minister vnútra kritizovali na sneme aj médiá.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?