Chvenie improvizácie a odovzdanosť...

Autor: Katarína Lorenčíková | 16.3.2013 o 15:05 | (upravené 16.3.2013 o 16:55) Karma článku: 4,08 | Prečítané:  312x

Stane sa to. Chcete to nahmatať. Chcete predvídať, keď sa to udeje. Lenže - čím viac chcete racionálne vstupovať do umenia improvizácie - všetky šance na úspech sú vopred zmarené. Ako hovorí tanečník Milan Kozánek na svojich workshopoch kontaktných improvizácii - "Čo idem urobiť? Neviem,.. Čo bude ďalej? Neviem,.. Netvoríme pohyby v mysli, iba sa necháme viesť impulzom..." A skutočne. Ono to fungovalo. Keď som si však v mojej mysli položila tú nevyspytateľnú otázku človečenstva? "Čo bude ďalej?..", všetko akoby sa rúcalo. A takýto pocit sa dá aplikovať na všetky druhy improvizácie. Na jednej strane Vás to kompletne vydesí. Predsa len, človek chce trošku nahliadnúť do akejsi budúcnosti - či už ide o hudbu, alebo o pohyb. Je to v nás. V človečinách. Chceme to mať všetko pod kontrolou. Pevne držať to kormidlo v rukách. Čím viac rozmýšľam o improvizácii, vychádza mi iba jediné. Učí nás odovzdanosti. Odovzdanie - to je základný motív improvizácie. Vypnúť myseľ však nie je jednoduché. Ego sa s nami neustále pohráva. Dôležité je vyprázdniť myseľ a vyhádzať odpadky. A niekedy veeľmi chceme - a múzy neprichádzajú. Sú zradné. A potom sa to stane. Zrazu.. presne viete, čo máte robiť!..

Prestanete sa pýtať. Na všetko! ... - na čas. Na život. Na to - čo bude ďalej...  ??? Je to tam bez toho, aby ste to ovplyvňovali vedome. Noty Vás iba zbytočne začnú mýliť. Sú zrazu zbytočné. Schémy už nepotrebujete! Akékoľvek linajky, akýkoľvek plán zrazu zmizne. Je iba jediný. Váš svet sa zrazu pretaví do čohosi zvláštneho, čo plynie samo. Sme iba kanál pomocou ktorého sa to všetko deje. Sme iba médium prostredníctvom ktorého vysiela vyššia energia impulzy do materiálneho sveta.

Po mojich dlhých zdravotných komplikáciách som sa neprestala venovať meditácii. Akejkoľvek. Zrazu - to, čo som si vymyslela v mojej hlave - som začala nachádzať v knihách ako návod - ako vypnúť myseľ. Nemohla som tomu uveriť. Určité informácie sa k nám jednoducho dostanú. Prídu v pravý čas. Máte pocit, že ste na samom dne. Vtedy príde však čosi úplne iné. Beh, plávanie, akékoľvek cvičenie, dlho som sa venovala improvizovanému tancu - kde na mňa zapôsobili techniky Milana Kozánka. Akoby som ich poznala. To, čo som stvárala doma pred zrkadlom sa zrazu stávalo reálne na tanečnom pódiu. Akoby mi niekto nahodil zrazu nejaký program do hlavy, ktorý tam bol odjakživa. Len zrazu v určitom čase ožil.

Beh, akýkoľvek šport - nikdy mi nešlo o výkony, vždy iba o vyprázdnenie hlavy. Po 30 minútovom behu som presne vedela, ako ďalej v jednotlivých kompozíciách, s ktorými som si nevedela rady.  Po meditáciách prichádzali jednotlivé obrazy, ktoré ma budili zo spánku. Miesta, kde som  pred tým inšpiráciu nenachádzala - boli zrazu jasné. Zneli mi v hlave. Zreteľne som ich počula!  Isté je, že meditácia ako taká  - otvára brány k mohutnej inšpirácii. Nahliadnete do tajomných zákutí vašej duše. Je to dlhá práca. Myseľ - sa stále domáha svojich práv. Chce mať svoju dirigentskú taktovku.

A je to také ľahké! Stačí vyprázdniť hlavu! Napojiť sa na vesmírny zdroj. Zmizne strach. Zmizne otázka - čo bude ďalej? Zrazu som mala pocit, akoby ma niekto roztváral. Skúška. Nahrávanie. Cvičenie. Všetko to sú dôležité predpoklady k produkovaniu hudby. Lenže .. potom je tu čosi iné..

Máte to nacvičené. Všetko beží.. Dôležitým faktorom sa stáva však prítomný okamih. Ak Vás myseľ neustále ruší, prítomnosť sa stráca. Hudba plynie v čase a priestore. Môžete mať za sebou hodiny cvičenia a práce, nie vždy to môže byť však pre daný moment efektívne. Niekedy všetko zatieni momentálna únava. Musíte vypnúť, naladiť sa na prebiehajúci okamih. Niekedy to nie je také ľahké. Neviete sa napojiť na danú atmosféru. Ruší Vás, keď niekomu začne zvoniť mobil na koncerte, ruší Vás akýkoľvek vnem - lebo máte rozvinutú empatiu. Hranie v extrémoch. Zima. Chlad. Iné nazvučenie. Zlá technika.  Vietor. Odfúkne Vám z pódia noty a vy sa musíte spoliehať na to, čo máte v hlave. Otázky zmiznú. Prozreteľnosť Vás časom naučí, že to najdôležitejľšie v umení ako takom je motív odovzdanosti.

A potom ten zvláštny pocit, keď sa zrazu napojíte na nejakú bytosť, ktorá hrá, či tancuje s Vami, ktorá s Vami začne zrazu splývať. Ako v milovaní....

A zrazu sa to jednoducho stane! Udeje sa to!

Máte zimomriavky. Cítite to zvláštne chvenie, ktoré vôbec neviete popísať.

Odovzdanosť. Napojenie sa na čosi mimo nás......

Vydesí nás to občas. Stačí ale pustiť to pevné kormidlo v ruke, ktoré chceme zakaždým držať. Pracovať na sebe, ale v tom správnom okamihu sa nechať viesť tajomným prúdom,.........

Nie - my nie sme tvorcovia - sme iba sprostredkovatelia! A to treba mať stále na pamäti! Program pýchy tak veľmi rýchlo zmizne.

"Neviem" -  tento stav mysle sa stáva základnou hybnou silou celého procesu, kde umelec je iba médiom a kanálom vesmíru...........

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?