Zamyslenia na trase Bratislava - Kosice...

Autor: Katarína Lorenčíková | 28.3.2013 o 15:53 | (upravené 28.3.2013 o 17:00) Karma článku: 5,13 | Prečítané:  572x

Uf. Bol to ale maratooon! Stihla som to. Ale iba vdaka meskaniu vlaku. Tolko cloveciin. Uaau. Zmestime sa tam vsetci?:-) Tento blog pisem vo vlaku na vzdy preplnenej narvanej trase Bratislava - Kosice. Pisem  z mojho Milasika - mobilu. Necakajte ziadne makcene a dlzne;-) Pohli sme sa. Alebo nepohli? Poznate ten klamny pocit, kedy si myslite, ze vlak, v ktorom sedite sa pohol..? Prirychlo vsak pri pohlade na susedny odchadzajuci vlak-  zistite, ze este stale ste na tom istom mieste.. Akasi klamna iluzia. Ako v nasom zivote. Zijeme svoj sen. Svoj Matrix. Cast sna je naplanovana. Mame ju v hlave. Predsa len.. zakon akcie reakcie je nemilosrdny a pracuje.. niekedy sa nam tak vysledok nepaci. Vysledok.. je nejaky? Je iba pohyb a cesta. Ako tymto vlakom, v ktorom sa nachadzam teraz. Niekam vsetci ideme. Chceli by sme vediet stale kam ideme a preco tam ideme. Len nas vlak obcas zaboci tam, kde sa nie celkom chceme ocitnut. Len aby sme z cesty neboli prilis unaveni. Aby sme si cestu vedeli este uzit. Aby sme prilis dlho nemali na sebe sluchatka a neboli akymisi nepritomnymi cestujucimi, ktori ziju iba v uzavretej bubline a vo svojom Matrixe su zabyvani tak, ze stracaju suvoslosti.

Sluchatka.. kolko ludi ich tu vo vlaku ma? Aj ja ich mam. Pocuvanie hudby sa vzdy hodi. Aj ked.. poviem Vam.. niekedy su rozhovory clovecin velmi zaujimave. Privedu Vas k inym myslienkam... Sluchatkova spolocnost. Ano. Dame si sluchatka a zabyvame sa do svojej ulity. Zrazu sa nas nic nedotyka.

Moje myslienky obcas prerusuje pani, ktora sa na mna neustale obracia so svojimi postrehmi. Ano. Pan odvedla si reze na obrovskej dosticke velky kus masa. ;-) To je pre nu obrovska senzacia. Je nahodou celkom mily a dycha z neho mudrost a laska. Zato - sa to neda povedat o pani, ktora si ho dobera a pozera sa stale nanho. Tak radi robime sudcov. Vynasame rozsudky. A preco.. ?? Preto, ze niekto urobi nieco inak ako to robime my?

Pan si odklada maso a starostlivo cisti drevenu dosticku. Pani uz nic nehovori. Vidi, ze mam sluchatka. Uz niekde za Zilinou. Slepec s dievcinou sedia opodial. Srnkyyyy!!! - usmejeme sa nahle s dievcinou na seba. Su pekne. Ale zmatene. Akoby ich vlak prekvapil. Pozeram na sluchatkovcov.. nikto si srnky nevsimol..vyzeraaa....Ani pani, ktora tu ma vsetko pod kontrolou dokonca.

Opodial dalej... sedi psychicky chora pani. Vyzera, ze ma tiez sluchatka. A s niekym hovori. Ale nieeee... obcas aj krici. To nebudu sluchatka:-)

Sedime. Cakame na ten nas ciel. Na nasu stanicu. Ako v tych nasich zivotoch....

Kazdy sa niekam vezie...

Ocakavania.. su zradne..

Najlepsie sa tesit z prave pritomnej stanice.

Aby sme prilis neboli unaveni... a uzili si aj cestu:-)

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?