Program pýchy a láska,....

Autor: Katarína Lorenčíková | 22.4.2013 o 21:50 | (upravené 22.4.2013 o 23:55) Karma článku: 4,38 | Prečítané:  319x

Pýcha. A čiastočne ju máme všetci. Ako hovorí Lazarev - program pýchy niekedy môže znamenať pre nás smrteľné nebezpečenstvo. Začína to takto. Identifikácia. Každý máme nejaké tie "modly". Kedy program pýchy začína byť nebezpečný? Keď kráčame dlho v tých istých šľapajach, čoraz viac si uvedomujeme pocit vlastnej dôležitosti. Či je to práca, či je to rodina, či je to vzťah. Nemali by sme mať pocit, že sme na niečom až príliš závislý. Vesmír je spravodlivý. Čo zaseješ - to zožneš. Čo dáš - to sa Ti vráti. Pocit vlastnej dôležitosti. Čiastočne ho všetci máme. V umeleckej oblasti ho začínam"ňuchať" čoraz viac a viac. Niekedy sa nestačím diviť, že to všetko myslia ľudia vážne. A ono to tak naozaj je! Sama som prešla všelijakými fázami. Pocit dôležitosti svojej existencie. Stačí, ak povýšime niečo iné nad samotnú najvyššiu vibráciu - ktorú.. či už nazveme Prozreteľnosť, Boh, Vyššia moc,.. Niekto sa identifikuje prácou, iný zase rodinou. Máme radi to kormidlo vo svojich rukách! Lenže... potom sa neskôr ukáže, že zrazu sa všetko pokazí. Sme zmätení! Často nám to zdemoluje náš život - a pritom.. sme si to paradoxne - urobili vlastne všetko iba my samy - svojim vlastným pričinením.....

Náš domček sa niekedy zborí. A z nás sa stáva obeť. Kričíme do sveta, že sme obeťou. Pomoooooooooooc! Sťažujeme sa. Neustále. Stanú sa z nás veční - ako tomu hovorím ja - "sťažovatelia vesmíru". Určite každý z nás prešiel touto fázou.

Program pýchy. Masky. Identifikácia. A čo sa stane potom, keď sa s niečím až príliš identifikujeme? Začne nám na tom príliš záležať. Príliš sa nás dotýkajú veci.. Príliš sme precitlivelí na určité názory. Obeť a sudca. Šuflíky. Ako často robíme ten známy hod do šuflíka? Ako často vieme odsúdiť určitého človeka, určitú  situáciu? Hm,... len potom sa s nami tá Pani Prozreteľnosť zahrá na schovávačku. Úlohy sa vymenia. My sme zrazu na tej opačnej strane - zrazu si spomenieme na tú pamätnú vetu - "To by som nikdy neurobil/a.." A je to tu! Zrazu sme na opačnej strane úloh. Zrkadlá. A niekedy - naozaj v iných veľmi dôsledne vidíme seba. Ako sme možno reagovali my v podobnej situácii ešte pred pár mesiacmi. Ách, život je pestrý!

Program pýchy. Čo sa stane, keď sa príliš identifikujeme s nejakou úlohou? Prirastie nám. Ako maska. Hovoríte si - "ja som učiteľ", alebo - "ja som umelec".. "ja som riaditeľ spoločnosti"... Vesmír je však tak spravodlivý, že Vám dá lekciu. Buď sa to všetko zrúti, alebo jednoducho a skrátka - začínajú sa Vám stávať divné lekcie. Ľudia sa správajú divným spôsobom, podobné programy sa zrazu stretnú, pretnú sa ako priamky - aby sa od seba niečo naučili. Aby pochopili, že niečo sa možno treba naučiť z toho druhého - čo sa nám paradoxne práve na tom druhom nepáči,... Paradoxy..

Zo začiatku nič nedáva zmysel. Pretože to nevidíme. Sme obeťou. Najťažšie je prijať fakt, že na oboch stranách by malo dôjsť ku konfrontácii. Možno niekto je príliš tvrdý, niekto zase príliš mäkký - a tak neustále tieto programy narážajú na  seba. Časom však obidve strany musia pochopiť, že  sa od seba musia niečo naučiť. Musia sa vzájomne okresať. Ako kamene. Niekedy však... k takej konfrontácii ani nedôjde. Pretože - niekto je možno tak pyšný na svoju existenciu, prejaví sa jeho takzvaná "modla" - že ani nie je schopný prijať akúkoľvek konfrontáciu. A zrazu sa dotknete presne na to jeho boľavé miesto. Na ten jeho citlivý program. Zafunguje to! Podobné priťahuje podobné, ale  funguje to aj naopak. Niekedy,.. sa stetnú  antiprogramy. Protiklad.

Program pýchy môže mať pre niekoho aj smrteľné následky. Ak nedôjde v našom myslení pri opakujúcich sa situáciách v živote zmena v tej našej makovici - vyberieme sa na boj. Iba ak tak - na boj so sebou samotným. S naším tieňom. Nastane projekcia. Vy a Váš tieň sa bude zobrazovať v ľuďoch, ktorých stretávate. V ich konaniach.  Ste v zvláštnej hre. Áno, ste zatiaľ predsa len obeť. A to je iba začiatok dlhej cesty.

Kým nepochopíte, že tí ľudia a jednotlivé lekcie, ktoré sa opakujú - majú predsa len skryté posolstvo. To však neodhalíme hneď. Projektujeme seba do vonkajšieho sveta. Urobíme si tak  konflikt vo vonkajšku. V materiálnom priestore. Začnete mať v hlave všelijakých odporcov, nepriateľov, kritikov - ale oni - oni to vycítia, že to jednoducho robiť určitým spôsobom musia.  Jáááj, aká to je ale dráma! Veď každý nám tak strašne ubližuje, my sme predsa všetko urobili, čo je v našich silách - sme teda najväčšou obeťou. Boj. Neodhalíme to vždy. Možno....  po určitej dobe spoznáme posolstvo. Jednotlivé veci sa nám začnú javiť zrazu po čase ako smiešne. To je ale ten lepší prípad!

Čo sa môže stať, keď príliš dlho bojujeme a pokračujeme v programe pýchy? Program pýchy sa prenáša aj na jednotlivé generácie. Niekedy to, čo nemáme radi - tak sledujeme na svojich ratolestiach. Pýtate sa - "Ako je to možné, že on/ona sa takto správa, po kom to dieťa má? Veď ja som úplne opačný tip." Je to zrejme preto, že nemáte vyriešené niektoré svoje démonické tiene. Každý máme nejaké.

Program pýchy môže často spôsobiť aj zdravotný problém. Vesmír nám niekedy tak dáva pocítiť, že nie všetko sme schopní ukočírovať, ovplyvniť, mať vo svojich rukách. Niekedy sa jednoducho iba príliš berieme vážne. Musíme sa ocitnúť v tzv. ponížení, aby sme si možno - vedeli vážiť samotný život,..??? Aby sme zrazu pochopili, že celý život, celá existencia je o láske,..?? Akejkoľvek,.........

Čo robiť proti programu pýchy? Sledujte, čo Vás rozhodí...  Čo Vás nahnevá. Čo sa Vás príliš dotýka. Prečo je tomu tak? Čo je pravá príčina? Prečo je tomu tak? Ako k tomu prispievate vy? Čo Vás dostáva do vytrženia? Čo Vás na iných irituje? Čo sa opakuje? Siahne Vám niekto na schopnosti?  Veľmi Vás to vie rozhnevať?  V tom prípade bojujete so svojou modlou schopností. Všetky modly ale vychádzajú iba z jedinej - pýchy. Vesmír sa netočí iba okolo nás....... Základom všetkého je uvedomenie, že je tu niečo oveľa mocnejšie - ako existencia človeka. To iba niekedy človečiny ovládne pocit moci, pocit niečoho dosiahnúť, vtedy si človečiny dokážu dupnúť aj po iných človečinách. Ani možno o tom nevedia. A tu začína nebezpečenstvo pýchy.

Korením života je humor, vedieť sa zasmiať aj na sebe. Nedávno som sa pousmiala na jednej nahrávke - nad mojou reakciou. A zrazu mi prišla smiešna! Pustila som si ju niekoľko krát. Spoznala som v sebe modlu schopností. Sme niekedy iba - smiešni. Zrazu som sa pozrela na seba zo strany pozorovateľa. Len to skúste - je to zaujímavá hra. Zamyslite sa nad jednotlivými situáciami, ktoré Vás hnevajú. Čo je na nich zvláštne? Čo sa opakuje? Kedy sa stláča ten onen pravý gombík, kedy explodujete? Ak to nájdete a pochopíte, prečo sa to udialo, prečo sa to deje  - vyhrali ste! Takýto program potom na míle spoznáte v iných a bude sa Vám javiť ako smiešny.

Jáááj. A keby sme sa tak viacnásobne mohli nahrať a potom pustiť! Analýza. Dosť dôležitý proces v napredovaní. Nie - preč s obeťami! Iba sa.. Pozrite na seba z opačnej strany.  Prijmite túto hru - je to vlastne darček. Aby sme pochopili, ako ísť ďalej. Áno. V danú chvíľu to však bola najväčšia dráma. Aj tie patria k životu. Len nesmú trvať príliš dlho! :-) Iba ak,... by sme to chceli! Aby sme si mohli potvrdiť, že sme sa stali obeťou,.......

Pokora a láska ... Vysielanie lásky, priznanie, že nad nami je niečo oveľa vyššie ako samotný materiálny človečenský svet. Neviem prečo, ale na um mi prichádza téma,... Napadá mi téma mojej slohovej práce na tuším ešte základnej  škole - znelo to - "Láska vodou je, čo večne kriesi ľudí,..." Hm, v tom čase mi to pripadalo také klišé - výdobytok komunistických čias - nejaké slogany a mottá. Ale. Noo - teraz mi to prišlo na um, ani neviem prečo - písmenká sa samé naťukávajú... A zrazu to dáva zmysel. A skutočne. Môžte prečítať 150 kníh, môžte sa cítiť priam ako osvietenec, môžte mať za sebou celú prečítanú Bibliu, recitovať z nej verše, keď nevysielate do okolia lásku.

Láska - také priam kliše - ale... aké dôležité! Program pýchy máme v sebe - to by sme neboli ľuďmi. Do akej miery však s ním pracujeme? Sme obeťou? Sme sudcom? Vnímame tie malé záblesky svetla a lásky, alebo sme ufrfľaní sťažovatelia vesmíru? Záleží na nás - ako pristupujeme k samotnému životu. Ako sa naň pozeráme. Čo je to "dôležité"? Čo vysielame do okolia...???

Áno - láska vodou je, čo večne kriesi ľudí,....... aké jednoduché a výstižné!

Želám všetkým ľudským bytostiam veľa lásky a otvorené srdiečka,.....

Nezabudnite -  len tak program pýchy prestáva existovať............................................

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?