Mikrospánok,..

Autor: Katarína Lorenčíková | 10.7.2013 o 14:10 | (upravené 10.7.2013 o 14:46) Karma článku: 8,67 | Prečítané:  1476x

A stačilo tak málo.. Vracali sme sa z hudobnej akcie, unavení do Bratislavy. "Zvládneš cestu?", spýtala som sa Petra. "Jasné, veď mám už takéto akcie za sebou..", odpovedal. A tak sme sa v čase 4.35 nad ránom pobrali po prebdenej noci do Bratislavy. Oči mi klipkali, ale vedela som jedno - že spať nemôžem. Počas môjho rozprávania som si uvedomila, že Peter už takmer spí. Najskôr nás to hádzalo na biely pás. Kto také niečo zažil - určite vie, že Vás to zobudí, pretože na pásoch sú čiarky, ktoré zarezonujú a to Vás preberie. Bola som ako na ihlách. A zdá sa, že ani toto Petra dostatočne nepresvedčilo o tom, že má udržiavať svoju pozornosť na uzde. Hm, nikdy by som neverila, že stačí takto málo a nehoda je na svete. Sedela som ako na ihlách a v hlave si prehrávala, čo by som urobila, keby sa volant vychýlil na inú stranu. Vedela by som to rýchlo uhrať tak, aby sme prežili? Peter bol úplne mimo.. Oči mu klipkali, ani moje rozprávanie mu nepomohlo. Aj sme chceli zastaviť, ale ani za svet žiadna pumpa, ba ani výčnelok, ktorý by sme veru uvítali. Zákon schválnosti pracoval! Situácia sa zhoršovala počtom kilometrov. Urobili sme však chybu! Na pumpe sme to mali už zabaliť a pospať si!

Peter si však dal kofolu a kávu a pokračovali sme v jazde. Aj sme to chvíľku zvládali.... Len potom - oči začali klipkať aj mne. A potom sa to stalo... Najskôr nás hodilo na biely pás. V poslednej chvíli na nás zatrúbil kamión, ktorý nás dostatočne prebral. Išli sme chvíľku po strede cesty... Peter nakoniec v poslednej chvíli zabrzdil, takže sme sa vyhli nárazu.... Zatrúbenie kamiónu nám prakticky zachránilo život!

Zastavili sme kúsok od Bratislavy. Chvíľku sme iba predýchavali. Obaja sme si uvedomili, že to bol strašný risk. Za minútu sme zaspali a spali sme štyri hodiny. Situácia bola už naozaj kritická. Deficit spánku. Podcenili sme ho.

Už viem, čo znamená mikrospánok.....

A vie to aj Peter. Ako povedal on sám: "Za 30 rokov šoférovania auta sa mi nestalo nič podobné. Mám najazdených mnoho kilometrov aj v zahraničí. Keby som šiel sám - už nežijem........."

A ktovie..... Možno nebyť trúbenia kamiónu, ktoré nás prebralo - už tu nie sme obaja.

Každopádne, aj takúto situáciu si musí zažiť každý jeden vodič. Lebo v prílišnej istote sa vždy stane niečo mätúce.

Ako by nás sem tam niekto hore upozornil na cenu života,....

Želám všetkým vodičom, aby si dostatočne dávali pozor na cestách. Naozaj stačí chvíľka nepozornosti a život sa môže zmeniť, ak nie úplne skončiť.

A možno - aj takéto hraničné situácie nás nútia opäť raz popremýšľať nad cenou života........

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?