Učím, učíš, učíme - sa:-)

Autor: Katarína Lorenčíková | 5.9.2013 o 16:32 | (upravené 5.9.2013 o 18:07) Karma článku: 5,35 | Prečítané:  209x

A toto je Toshi! Jeho hlava je plná štatistík a grafov. Dnes prišiel na klavír so zlomenou rukou. A napodiv! On.. vážne - chcel hrať! Veď má ešte jednu! - ruku..... Toshi, Toshi. Aj on ma veľa naučil!  Najskôr to bolo veľmi komické. Komunikácia s Toshim bola od začiatku zaujímavá. Malé čierne guličky." Áno Toshi, to sú noty",..vysvetľujem malému človeku v čiernom naleštenom obleku s veľkým notebookom. Jeho oči sa zväčšujú priamo úmerne s počtom čiernych guličiek, ktoré sa snaží prečítať. A neskôr.. si Toshi už kreslí podivné grafy. Najskôr som.. nepochopila celkom, o čo ide. Až neskôr, keď sme sa s Toshim dostatočne spoznali, som zistila, že Toshiho myslenie sa pohybuje spolu s vlnami kriviek a grafov - pretože to je ten jeho celý svet, v ktorom neustále pracuje, v ktorom žije.  A ten štvorček? To sa nazýva takt. Niekedy.. Ma ľudia prekvapujú svojimi otázkami. A niekedy ja ich..  Ale neexistuje učenie, pri ktorom by som sa nenaučila niečo aj ja. Jednoducho - to pri učení nie je možné! Vždy ide o vzájomné obohatenie, v ktorom sa prelínajú dva svety. A niekedy.. Zdanlivo sú svety príliš odlišné. Nenechajme sa však zmiasť! Je to len chvíľková zástierka, ktorá nás mätie......

Neskôr sa však ukáže, že dva úplne na pohľad mimozemšťanské svety - nájdu spoločnú cestu. No predtým - sa obe strany musia vzájomne otvoriť. A otvoriť sa nemusí iba ten, kto sa chce niečo naučiť - teda v tomto prípade žiak. Otvoriť sa musí aj ten, kto učí a je na tej druhej strane. Nakoniec - sa úlohy v tvorivom procese vymenia. Niekedy sa prepletajú - a tým dochádza k vzájomnému obohateniu obidvoch strán. Len sa nevzdávať!

Spočiatku sa dva cudzie svety musia na seba iba naladiť. Odhodiť strach! Pretože ten nás niekedy brzdí! Bráni nám niekedy pokročiť. Pretože každý človek si kladie otázku - som správne? Ide mi to dostatočne dobre? Má to pre mňa zmysel?  A zaujímavé je, že aj ten, čo sa rýchlo učí - má niekedy pocit, že je úplne neschopný jedinec. Trpezlivosť, trpezlivosť, trpezlivosť - ale na obidvoch stranách.....

Emócie majú v edukačnom procese veľmi dôležité miesto. Vedieť pomenovať problém, pocit - bez bariér. Keď som sa prihlásila prednedávnom na hodiny angličtiny, začala som mať presne také isté otázky - ako moji študenti klavíra, či flauty. Naučím sa to niekedy? Koľko mi to bude trvať? Bude to niekedy vôbec reálne? A keď som začala mať otázok priveľa - začala som sa vidieť v mojich študentoch, ktorí majú presne také isté otázky. Na jednej z hodín klavíra prišiel ten zázračný "blik", kedy sa rozsvietila kontrolka - a ja som sa zrazu uvidela ako v zrkadle. Iný priestor, iný čas, iná situácia - ale rovnaká otázka, rovnaká emócia.

A zrazu - som sa ocitla na tej druhej strane a uvidela v nich seba.

A úlohy sa vymieňajú.. O to práve pri učení ide! O vzájomné obohatenie,.......

Tak do toho! Želám všetkým človietkam veľa pokrokov a hlavne trpezlivosti:-)

A nezabudnite si správnu dávku humoru - toho nikdy nie je dosť!

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?