Katkaaaaaaaaa!!!

Autor: Katarína Lorenčíková | 13.12.2013 o 23:11 | (upravené 14.12.2013 o 1:35) Karma článku: 5,95 | Prečítané:  850x

"Katka, Katka!",.. - ozýval sa hlas jedného neznámeho muža v kaviarni, kde som sa náhodne ocitla aj ja. Od začiatku ma svojim rozhovorom jednoducho rušili. Sú veci, ktoré počujeme - aj keď nechceme. A možno niekedy.. Ich počuť máme?  Aby sme videli seba? A vždy, keď sa veta začala oslovením: "Vieš čo Katka,..?", mykla som sa. Aká náhoda! Náhoda...? Je vôbec možnosť, že existuje niečo tak vymyslené náhodné do takých detailov a podrobností? Niečo, čo sa tak veľmi podobalo na náš príbeh? Niečo, čo sa podobalo nám? Ich slová sa mi zabárali do hlavy. Dvaja mladí ľudia veľmi chceli dať svoj vzťah dokopy. Chvíľu diskutovali, snažili sa chápať toho druhého. Chvíľku ich ticho oddeľovalo viac, než by si mohli myslieť, bolelo ich, ako aj všetok smiech, ktorý počuli naokolo v kaviarni. Nechcela som tento príbeh počúvať... Lenže niekedy Vám príbeh niekoho iného dokonalo pripomenie ten Váš... "Katkaaa, Katkaaaa!", ozval sa výkrik mladého muža. Katka vstala s plačom a odišla na toaletu. Len... bola na nej akosi príliš dlho. Nedalo mi to, za Katkou som sa šla pozrieť. Lenže Katka nevládala vstať. Najskôr som myslela, že budeme volať rýchlu pomoc. Strácala sa. Triaška.. plač... vyčerpanie...

Katka po chvíľke začala reagovať. Zmätene hovorila krátke vety.... Vyplakala sa.. V jej príbehu som sa našla  - a preto som jej veľmi rozumela.

Katka. Svetlo sviečky jej dopadalo na  unavenú tvár. Jemu svetlo osvetľovalo strhané oči. Každý v tom svojom svete. Každý mal pred sebou ten svoj film, ktorého bol súčasťou, hlavnou postavou. Scéna ako z filmu.. Ticho. Pár slov. Opäť hladina ticha, ktorá sa mi zabárala do mozgu.

Je to možné, aby sa také príbehy prepletali? Je to možné, aby som v krátkom čase uvidela seba? Je to vôbec možné, aby to všetko bolo tak podobné, že som sa preniesla ich príbehom do svojej minulosti, kedy sme zažívali podobné veci, podobné emócie, takmer rovnaké problémy a úskalia?

A neskôr.. opäť dve zmätené bytosti  popíjali čaj. V tichu. Vo svojej bubline, v ktorej plávali, už.. bez toho druhého.....  Sviečka zhasla. Akoby.... aj tá povedala, že je všetkému koniec. Ticho. Dva svety. Každý so svojimi emóciami, každý s tým svojim "ale" , ........ chceli to veľmi pochopiť. Chceli pochopiť toho druhého....

"Katka, si naozaj v poriadku?", ešte raz som sa chcela uistiť, kým odídem z kaviarne, či Katka naozaj nepotrebuje pomoc.

Katka iba kývla hlavou a jej pohľad smeroval niekam úplne inam. Ktovie... kde blúdili jej myšlienky. Emócie...

Príbeh, ktorý sa stal mojou súčasťou - mi pripomenul ten môj. Tiež sme veľmi chceli všetko poskladať. Naše svety boli však rozdielne. Čím viac sme chceli, tým viac sa ukazovali akoby rozdiely.  A každý mal to svoje Ale... Snažili sme sa prekonať mnohé úskalia, až to došlo do extrému.  Tiež som skončila ako Katka - kým som pochopila, že to jednoducho nie je možnéé. Až príliš nám na sebe záležalo. Možno viac ako na sebe. A možno preto..  nás to  oboch takmer úplne zdemolovalo. Až sme pochopili, že sme chceli byť niekým, kým sme vlastne ani nikdy neboli....

Láska... je zvláštna. Niekedy sa príliš rýchlo pretaví do nenávisti. Hnevu... Tak ako nám vie dať krídla, nás vie aj zničiť - ak s ňou nepracujeme vhodným spôsobom. Každý hľadáme tú svoju spriaznenú dušu. Existuje nejaká? A nie je to iba naša ilúzia? To sú otázky, ktoré napadnú určite nejednej bytosti. Každý vysiela určité vibrácie, určité veci priťahujeme, určité veci sú možno pre nás nutné, vieme ovplyvniť svoj život, myslím však - že niekedy  iba čiastočne. Určité veci majú svoj čas a priestor, určité cestičky neobídeme. Isté je len jedno! Že v duchovnom vývoji neexistujú žiadne skratky........

Je možné, že by sa do takej miery príbehy náhodne prepletali? Tak dokonalo vymyslené? Tak dokonalo podobné? S rovnakými menami, emóciami, ........? Tak dokonalo načasované?  Do akej miery si nastavujeme zrkadlo? A čo sa zrkadlom chce v daný čas povedať? Prečo sa niekedy vidíme v druhých bytostiach až do takej miery, že nás to desí?  Zrkadlo....... bolo dokonalééé........

Katkaa,........

A nachvíľu som v Katke uvidela seba. Tú našu epizódu z nášho života, kedy sa dvaja ľudia snáď opäť niečo naučili.

Chcela som Katke veľa toho povedať..

Možno iba - aby bola tou - akou naozaj je............ akou má byť..................

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?