Zázračné chvíle hudby a života,....

Autor: Katarína Lorenčíková | 2.1.2014 o 20:48 | (upravené 2.1.2014 o 22:29) Karma článku: 3,45 | Prečítané:  328x

Bolo sa treba rozhodnúť. Ísť, alebo neísť. Rýchlo a okamžite. Niekedy to tak býva. Poviete si - "Nie, mňa už nič neprekvapí,.." Lenže, hneď ako si to povieme - Vesmír pre nás pripraví novú lekciu. Aby sme si neboli takí istí, že všetko vieme a všetko dokážeme! Že my tu o tom všetkom rozhodujeme..  Že nás naozaj už nič neprekvapí? Nevyslovujme to veru veľmi veľa krát, lebo pri najbližšej príležitosti nás Vesmír vyskúša. Niekto nám buď zavolá, ozve sa nám nečakane niekto nový, či príde úplne niečo iné - na čo potom niekedy vôbec nie sme pripravení. A tak to bolo aj v tomto prípade. Krátko pred Vianocami sa mi teda úplne nabúrali moje plány. Zbalila som si teda veci a ide sa na to! Niekedy sa to v hudobníckom živote deje.. Niekedy ide všetko prirýchlo, niekedy sa zase zdá, že sa nič nedeje, ale vlastne áno. Niekam sa to posúva, len človečiny - my sme také tvory, že by sme chceli všetko naraz! Chýba nám často trpezlivosť a disciplína. Keď však sme schopní vytrvať a na niečom pracovať dlhodobo - odmena sa dostaví. Niekedy nečakane. Keď už všetko vzdáme a hovoríme si, že sme príliš unavení a príliš veľa energie sme do niečoho vložili. V takejto rezignácii príde niečo nové,........

Zrazu príde akýsi tajomný - "blik", ktorý akoby nám ukázal cestu. Že veci majú zmysel, že sú také aké sú - a ak aj,.. život má chuť občasného zápasu - je to iba občasný pocit, po ktorom príde niečo úplne iné. Pre akéhokoľvek umelca je najväčšou blaženosťou, keď cíti akúsi energiu publika. Vtedy príde niečo dokonalé a blažené.. vtedy sú energie vyrovnané a z Vás vylezie aj to, o čom ste si mysleli - že tam ani snáď nie je. Ste zrazu prekvapení - možno aj sami zo seba. Že to dokážete! Ale taká je tvorivosť. Len si nenamýšľajme - že my o všetkom rozhodujeme! Stávame sa iba kanálom a sprostredkovateľom akéhosi procesu.

Za ten krátky čas, čo sme sa rozhodli odštartovať náš projekt - naše Trio Fatal -- som sa naučila veľa. Pretože - môžte mať nacvičených neviem koľko vecí, neviem koľko hodín - vždy sa stane niečo neočakávané. Raz zafúka vietor - keď náhodou hráme vonku - poodfúka mi jednotlivé strany - to aby som sa naučila, že už noty nepotrebujem, lebo ich mám dokonalo uložené v mojej hlave. A ak ich tam aj mám, niekedy ich ani neotáčam, len tak tam sú...... lebo aj tak - nikdy nezahrám náš program rovnako! Počujem ho v hlave, je uložený v srdci, v duši.. preto - prichádzajú vždy nové inšpirácie. K niektorým sa vraciam, nikdy si ich však nepíšem, aby sa pretvárali a vznikali v hlave nové........... Lebo o tom je proces učenia. O tom je tvorivosť. Umenie celkovo. Je to celoživotná púť učenia........

Inokedy vypadne technika. Zrazu sa nepočujete! Máte pocit, že hráte na prázdnom klavíri bez elektriny, ale musíte hrať túto "hru", lebo koncert beží a vlastne nikoho nezaujíma Váš pocit, či rozpoloženie v akom sa nachádzate. Inokedy zase je slabé svetlo. Iné podsvietenie urobí veľa. Niekedy je to naozaj vtipné..... Časom sa už naučíte pozerať na jednotlivé momenty ako na lekcie, z ktorých sa potom dobre nasmejete! Časom už neberiete tieto lekcie tak dramaticky. Začnete si pripadať smiešni! Možno raz, či dva krát sa to stane.... máte pocit, že ide o život! Lebo nie ste na to pripravení...... Šoková terapia je však tou najzaručenejšou lekciou!

Len nehovoriť, že už sme všetko možné zažili, lebo príde zaručene niečo nové - čo len tak nevymyslíte....... Pokazí sa Vám auto, alebo sa zaseknete na wc 5 minút pred koncertom:-) Alebo na Vás skočí pes tri minúty pred vystúpením a vy máte "dolabkované" a fľakaté šaty:-)

Alebo Vás nebodaj pohryzie pes, či spadne Vám klavír na prst, lebo ste neopatrní pri prenášaní.

Alebo zabudnete adaptér, či kábel, alebo inú dôležitú vec a musíte si náhle zobrať taxík, aby ste to všetko stihli.

Alebo Vás dve minúty pred Vašim vstupom niekto niečím obleje malým nedopatrením a máte šaty od vína. No nič - musíte zrazu hrať so škvrnami od vína, lebo už nie je čas na nič. Navyše - musíte sa tváriť príslušným spôsobom.. Musíte  - zostať v tom svojom kľude a nenechať sa len tak zmiasť malým problémom, ktorý nastal!

Alebo - nedôjdete včas na koncert - pre zlé počasie, či nehodu na ceste. Vybaliť, nachystať, tri dva jedna,.... Nestihnete sa ani nadýchnuť a už hráte. Niekde úplne inde, v inom priestore, meste, štáte...  Spotení, unavení, musíte sa prepnúť jednoducho do iného modu načas a vypnúť všetky elementy, ktoré Vás rušia. Alebo - sa Vám zasekne kontaktná šošovka v oku a vy ju neviete vybrať.

Alebo krátko na to ochoriete a v teplote a horúčkach musíte odohrať koncert. Niekedy sa to dá preložiť. Niekedy však nie a je za to pokuta. Keď sa však človek prepne do iného nastavenia - počas hrania nepociťuje žiadnu bolesť, aj keď je chorý. Zrazu mu prestane kvapkať z nosa na chvíľku, prestane kašľať, lebo sa sústredí na niečo iné a stratí sa v materiálnom priestore na čas. No skrátka - za ten krátky čas, ktorý ubehol - konštatujem - že som sa naučila pri hraní veľa a hlavne  na tieto situácie som sa naučila pozerať s patričným humorom:-) a bolo ich celkom aj veľa......  Ktovie, koľko ich ešte pribudne!

Urobím potom z nich zbierku našich komických príhod Tria Fatal a všetky uverejním,.. niektoré budú vtipné, až sa to bude zdať - že sú vymyslené. Niektoré budú absurdné - lebo aj taký je život, plný paradoxov. Len vyhláste, že sa Vám také niečo nestane! Záruka - že onedlho budete vy v takej istej situácii - stanete sa tým hlavným hrdinom už svojho príbehu.... Opatrne s vyhláseniami! Sú nebezpečné.....

Tri, dva, jedna,... hráme! Epizóda... Už to beží.  Cítim, že som sa pred koncertom nenavoňala, lebo som to po ceste, ktorú sme absolvovali nestihla. Iba tak mi to prelezie hlavou. Snažím sa tieto myšlienky zahadzovať. Ako smeti. Alebo si predstavím, že som zatvorila bránu a vstupujem do inej brány. Tam, kde ma nikto neruší. Občas sa to stáva, že v tom najväčšom dramatickom tichu zazvoní mobilný telefón. Stane sa Vám to iba raz, že Vás to vyvedie z miery,.. potom sa naučíte takéto vnemy zahadzovať.  Ostať v tej svojej pohode, v tom svojom "vypnutí" a sústredení - to je asi to najpodstatnejšie pri hre.

Tri, dva, jedna,.. ticho. Keď stíchne svet. Keď ľudské bytosti chcú počuť niečo "naše".. Mám ho rada! Naznačuje prípravu do inej ríše.........

Tri, dva, jedna.. zhasne svetlo a ideme na to! Niekedy príliš skoro.  Niekedy je to dokonalo vtipné. Človek sa nestihne ani nadýchnuť a už je na scéne. Stratenie sa v čase. V materiálnej dimenzii. A už som v tej svojej "bubline", v ktorej sa zaručene cítim dobre. Je to môj svet, ktorý zároveň dávam niekomu inému - cez niečo iné - nehmotné. Cez hudbu.... lebo hudba sa nedá ani chytiť. Odzneje. Plynie ako rieka.

A niekedy príde naozajstný "blik".. Dá sa to prirovnať k tomu, keď si nasadzujete kontaktné šošovky a zrazu jednoducho "vidíte".. Pri zázračnom "bliku" však nielen zrazu uvidíte, ale zrazu viete - kto ste, prečo to robíte, prečo je to pre Vás dôležité..  A príde zázračný moment! Počas koncertu sa Vám chce zrazu plakať - lebo pocítite dokonalú blaženosť! Niečo mrazivo príjemné:-)  Vybavuje sa Vám všetka tá práca, ktorá tam bola, vlastne je - neustále. Noci, ktoré sú plné inšpirácie. Niekedy pretlaky emócií, ktoré sa z času na čas objavujú.. Veľa vnemov občas prináša bolesť. Aj to je pri procese tvorenia prirodzené. Vybavuje sa Vám minulosť. Pády, sklamania, absurdity.. Ale v tom všetkom - akoby ste sa prehupli do iného pocitu, že to všetko má zmysel. Príde zrazu ten zvláštny ovlažujúci pocit iných sfér, ktorý Vám prinesie čosi viac. Lebo hudba a umenie celkovo také je.... Stačí ak - vložíme do toho lásku, sme schopní pracovať na sebe, mať určitú disciplínu, otvoriť svoje srdce a ono už všetko ostatné ide samo!

Stávate sa sprostredkovateľom, anténou - cez ktorú sa vysiela daný program,........

Nie, nechcem sa dostať do fázy, keď sa umelecké produkcie stanú pre mňa určitou rutinou! Niektorým umelcom sa to deje. Odohrajú stovky produkcií a prestanú si to vážiť. Začnú to robiť ako na páse. Iste! Je to asi časom prirodzené... Niekedy to človek prežíva viac, niekedy menej.. Ale nemalo by sa to stávať akousi rutinnou prácou. Človek by mal vždy pociťovať istú pokoru, rešpekt, pretože je to veľký dar.. Ak sa s akýmkoľvek darom nenarába príslušne - teda - ak dar neslúži vyššiemu zámeru - strácame ho......... alebo nemáme možnosť ho realizovať. A tak je to so všetkým,.. - s láskou, so vzťahmi na všetkých úrovniach, s materiálnymi vecami.

Tri, dva, jeden,... chvíľka prítomnosti, tu a teraz - lebo hudba plynie v čase a priestore.......

Občas zarozmýšľam,.. Myseľ jedna! A zase je to tu! Myšlienky sú ako otravné muchy. Niekedy nám bránia v našom "vypnutí", vychutnávaní prítomnosti, blaženosti... Je to tréning. Celoživotný. To si uvedomujem pri každej našej produkcii. Pretože nie je nijaká rovnaká. Aj keby sme odohrali ten istý program - nikdy to nebude rovnaké. Nikdy nezažijeme rovnaký pocit, pretože všade sú iní ľudia, iné podmienky, ako sa hovorí - do tej istej rieky už dva krát nevstúpiš...

Tri, dva, jeden,.. Občas mi počas koncertu keď hrám - napadá, že takto nejako je to s našim životom.. Prehráva sa ako hudba. Plynie. Sme tu. Potom sme inde. Umenie je - vychutnať si tie zázračné chvíľky - tak ako aj pri hudbe. Tak nejak sa snažím zapamätať aj tajomné okamihy nášho života, ktorý plynie v čase a priestore,... Je to náš Matrix... A taktiež naša bublina....... Lenže nemôžeme žiť v našej bubline, musíme sa naučiť odovzdávať...............

Odovzdanie. Prijatie. To sú všetko dôležité veci.......

Lebo iba vtedy sa dejú malé zázraky:-)

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?