Narodil sa nový film Oľgy Záblackej: "Zbohom"- film o živote Bezáka

Autor: Katarína Lorenčíková | 25.3.2014 o 20:45 | (upravené 25.3.2014 o 22:13) Karma článku: 7,43 | Prečítané:  339x

Celé to začalo.. ani nevieme kedy. Celá táto nezmyselná absurdná kauza. Na pohľad celkom obyčajné okolnosti, ktoré zrazu dostali akýsi dramatický spád a zrazu sa obrátil na ruby život človeka, ktorý sa ocitol v mohutnom kolotoči, z ktorého zrazu nebolo možné vyjsť. Kedy sa to celé prelomilo? Odpoveď vo filme Oľgy Záblackej nehľadajte! Film podáva zdokumentované informácie, ktoré by mohli možno byť s odstupom času zaujímavé pre určitých ľudí, ktorým sa tieto informácie nedostali ďalej. Film malo možnosť vidieť už viac ako päť tisíc divákov. A je na čo sa pozerať! Film odhaľuje život Róberta Bezáka, kde samotný pán Bezák bez okolkov odpovedá na mnohé nejasnosti okolo celej tejto absurdnej kauzy. Kam smerujeme? Kam smeruje táto spoločnosť, keď niet priestor pre pravdu? Kde niet priestor pre vypočutie? Premietania filmu sa zúčastnila samotná Oľga Záblacká, ktorá bola konfrontovaná so svojimi divákmi. Vzniklo mnoho otázok.. Kto je vlastne veriaci? Musíme sa deliť na veriacich a neveriacich? "Bavme sa o tom, kto ako žije, kto je slušný človek,.." Máte pravdu pani Záblacká! Klobúk dole za odvážny počin, ktorý chcel kúsok odvahy! V tomto štáte odvaha už veľa neznamená... Kričíme....

Z plného hrdla kričíme - keď sme v tej svojej anonymite, v tej svojej bubline, v tom svojom bezpečí. Vraj žijeme v demokracii! Je to skutočne tak? Koľko ľudí sa bojí svoj názor povedať na kameru? Koľko ľudí sa bojí povedať tú svoju pravdu, ten svoj názor - verejne... ???

Kričíme však aj.. keď kričať treba? Keď to chce trošku odvahy, pozbierať sily a priznať niektoré veci, ktoré nie sú v poriadku?

Keď nie sme v anonymite - povedzme si to narovinu - nie je to až také jednoduché! Slová sa zrazu ťažko hľadajú, .. Ľudia mlčia! Tvárime sa, že sa nás to zrazu netýka. Nie sme súčasťou príbehu. Sme! Ale my nechceme byť jeho súčasťou!  Hrdinovia sa zrazu stiahnú do úzadia. Slová zmiznú.... Ticho.........

Oľga Záblacká zdokumentovala celý príbeh pána R. Bezáka. Všetky materiály, ktoré boli k dispozícii - sú použité vo filme. Možno to pre niekoho za pár rokov bude zaujímavé..

Kto je Róbert Bezák? Čo bude nasledovať po tejto kauze? Poučenie? Preňho? Pre spoločnosť? Pre cirkev? Je vôbec nejaké poučenie? Je vôbec nejaké vysvetlenie?

Ak niekto povie verejne, že ľudia nemajú právo na všetky informácie - hovorí to za všetko!  Kdesi sa stala chyba! Po odvysielaní filmu sa určite v nejednom človeku otvorí veľa otázok...

Prečo kauza utíchla? Prečo pán Bezák opustil krajinu? Prečo bolo odvolaných z funkcií mnoho iných ľudí, ktorí s ním boli v kontakte?

"Ja som neveriaca,..", prehovorila jedna pani v diskusii s O. Záblackou. A sme doma! Ale uznajte... a je to vôbec dôležité? Je dôležité, aby sme sa škatuľkovali na veriacich a neveriacich, hentakých, onakých... atď...?

A zrejme.. už len Češi sú od Slovákov na tom o čosi lepšie - keď sa k tejto kauze otvorene vyjadrili...

Žijeme v zakonzervovanej spoločnosti, predsudkov, názorov, lží....

Čosi tu nie je v poriadku! Kričíme. Že sme v európskej únii, že už nie sme v komunizme, že už nie sme utláčaní, neslobodní, prenasledovaní... že máme svoju slobodu! Právo voliť!  Veľa možností! A potom sa stávajú také kauzy - ako je táto. Pri sledovaní filmu mi celý tento príbeh prišiel úplne absurdný. Akoby bola celá táto kauza umelo vykonštruovaná.... Akoby ktosi presne vedel, prečo sa toto všetko stalo a prečo bolo meno človeka pošpinené..

Bude jedného dňa tento človek "očistený"? A vôbec.. bude ešte samotný pán R. Bezák o to stáť?

Jedno je isté - ak by sme boli v stredoveku - pána Bezáka nepochybne upália na hranici.......

Kričíme. Keď však dôjde na lámanie chleba - mnoho ľudí sa stiahne, pretože nemá dostatočnú odvahu priznať pravdu. Asi je to naivné - myslieť si, že týmto filmom sa niečo zmení... Slovensko ešte nedospelo zrejme do tejto fázy. Iskierka nádeje tam je.

Film sa narodil, je na svete, ..  a je naozaj hodnotným výtvorom, ktorý ponúka zdokumentovanú kauzu pána Bezáka.

Želám Oľge Záblackej veľa divákov a blahoželám jej k tomuto odvážnemu počinu - zdokumentovať tak odvážnu kauzu, ktorá nie je doteraz vysvetlená......

Odporúčam vidieť!

Oľge Záblackej vyslovujem bravó.........

Prečítajte si úryvky z knihy o Bezákovi

Viete si predstaviť, že po tomto všetkom ešte niekedy budete mať dobré vzťahy s ostatnými slovenskými biskupmi?

potahbzslov_r9664_res_res_res.jpg(...) Dlhé mesiace som si nahováral, že aj keď to nehovoria, v kútiku duše azda cítia so mnou, ale rozhovor s arcibiskupom Zvolenským vo februári 2013 ma z toho omylu vyviedol. Po niekoľkých vetách mi bolo jasné, že sa so mnou chcel stretnúť len preto, lebo ho znepokojovala petícia na moju podporu a chcel ma presvedčiť, aby som sa pre pokoj v cirkvi od toho dištancoval. Povedal som, že to neorganizujem a nemám sa prečo ani proti tomu ohradiť, lebo si nemyslím, že ja som ten, kto rozdeľuje cirkev. Neprejavil osobnú emóciu, na každé moje vyjadrenie vnútorného prežívania zareagoval tak, že to je môj pohľad. Stretnutie s ním bolo pre mňa skôr vytriezvením, ale až takým vytriezveným som nikdy netúžil byť. Pýtal som sa, či mám vôbec nejaké práva, či môžem ísť niekam bez toho, aby som musel prosiť, či som vôbec biskup s hodnotou človeka, ale odpoveď som nedostal žiadnu. My dvaja si nemáme čo povedať, lebo pohľadom na hodnoty a ich prežívaním sme celkom rozdielni. A keďže sa všetci ostatní biskupi postavili do jedného šíku, ani od nich nemôžem očakávať nič.

Katolícka cirkev na Slovensku bola vždy úzko spojená aj s politikou a vždy dosť nešťastne. Čomu to pripisujete?

Je to také spriaznenie s mocou, presvedčenie, že tí, čo sme sa dostali vysoko, musíme držať spolu, nezávisle od presvedčenia, pre obojstrannú výhodnosť. To nie je o priateľstve založenom na spoločných hodnotách, ale o pragmatizme. Ten vzťah vôbec nie je zadefinovaný, funguje len na základe spoločných záujmov, ale zdá sa, že to stačí.

Rozprávalo sa o tom na zasadnutiach biskupskej konferencie, do akej miery by sa vôbec mala cirkev miešať do politiky?

Skôr to bolo obchádzané mlčaním, lebo keby sme sa o tom rozprávali, vyústilo by to do hádok. Ja som raz začal debatu na tému, že nie je vhodné spájať sa s politickými stranami, a najmä nie s takými, v ktorých sú bývalí komunisti. Rovnako som kritizoval našu účasť v Rade solidarity a rozvoja SR, lebo v nej len formálne odobrujeme kroky politikov bez možnosti ich následnej kritiky, ak sa ukážu ako nesprávne. Nikto nechcel o tom seriózne diskutovať. Akoby tu bola tichá dohoda, že cirkev nebude kritizovať politické prechmaty a štát privrie oči napríklad nad tým, ako hospodári cirkev s reštitúciami. Ekonomické prepojenie cirkvi a štátu je preto nešťastné, lebo prináša aj mnohé hodnotové kompromisy, ktoré by si cirkev nemala dovoliť.

Zadefinovali aj to, čo môžete robiť, kým budete na Slovensku? Alebo platil zákaz akejkoľvek duchovnej činnosti?

Nikdy sa to nepovie na rovinu, ale všade narážam na prekážky. Z právneho hľadiska som síce cirkevný trest nedostal, ale reálne potrestaný som. A to najtvrdším možným spôsobom, lebo neviem, v čom som sa previnil, aký trest som dostal, ani kedy sa skončí. Viem len, že som hrozbou, preto nestačí, že mám mlčať, byť izolovaný, ale mám byť aj kontrolovaný. Chceli mi zakázať používanie biskupských insígnií a kým som na Slovensku, mal by som podľa nich všetky svoje aktivity a kroky komunikovať s apoštolským nunciom. Pre mňa je však nepredstaviteľné, aby som sa vrátil tam, odkiaľ som odišiel s papierom v ruke, na ktorom bolo, že budem odvolaný. My dvaja sa už nemáme o čom rozprávať. Aj v reholi by som vraj mal mať duchovného sprievodcu. Neviem, čo by mi mohol povedať po tom všetkom, čo som prežil. Takejto poslušnosti nerozumiem, lebo nechápem jej zmysel. Nevidím v tom nič ľudské, je to skôr ako demonštrácia moci. Ale neviem, z čoho pramení, lebo Kristus to byť nemôže. On, ktorý má tú najväčšiu moc, bol ochotný ísť až na Kalváriu s krížom, a ľudia, ktorí sú k nemu najbližšie, tým musia byť určení. Ak to má byť skúška, do akej miery sa mám ešte pokoriť, dosiahol som svoje hranice. Pokora, ktorú má právo nadriadený vyžadovať, nemôže byť väčšia ako dôstojnosť človeka. Takéto zaobchádzanie nemôžem akceptovať pod žiadnou hrozbou.

Pohrozili vám exkomunikáciou?

Bolo mi povedané, že ak neurobím, čo mi bolo nariadené, tak mi to prikáže pápež a keď ani jeho neposlúchnem, vylúčia ma z cirkvi. Všetko prebiehalo v duchu ako pri mojom odvolaní: alebo poslúchneš, alebo ťa potrestáme. Pre mňa by vylúčenie znamenalo stratu všetkého, lebo svoje kňazstvo nežijem ako náhodu, pre mňa je to bytostné. Ak by som o to mal prísť za takýchto podmienok, bolo by to, ako keby celá obloha na mňa padla. Ale sám seba si musím zachovať, preto som pripravený na všetko. Formálne už v tejto situácii som, aj keď právne to ešte nikto nepomenoval. To, ako žijem od 2. júla 2012, je v skutočnosti odsunutie mimo aktívneho priestoru. Ako keby päťdesiattri rokov môjho života, moja odovzdanosť, vývin, prežívanie, neznamenalo vôbec nič.



(http://kultura.sme.sk/c/6998881/robert-bezak-viem-ze-som-hrozba-uryvky-z-knihy.html#ixzz2x0flheWJ)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?