T e r a z

Autor: Katarína Lorenčíková | 28.4.2014 o 23:23 | (upravené 29.4.2014 o 0:11) Karma článku: 2,55 | Prečítané:  334x

Vzduch bol strašný, miesta málo, sem tam som zacítila svoj pot. Hlavou mi výrili všelijaké všakovaké myšlienky, ktoré som sa pokúšala vypínať a vyhadzovať. Sem tam sa prihlásila o slovo Pani Únava, ktorá mi tlačila hlavu do akejsi divnej polohy. A zakrátko sa moja myseľ stávala ľahšou, snažila som sa vyhádzať z nej postupne všetky nepotrebné odpadky. Lebo.. Občas sa to stáva.. Že podmienky na hranie nie sú ideálne, zrazu sa však zatvoria dvere, zasvieti svetlo,.. Zmeniť kostým, účes, nielen to - treba vyhádzať z hlavy všetko nepotrebné, pretože - umelec keď vyjde na scénu, stáva sa sprostredkovateľom emócií. Nakoniec - či je v sále 50 ľudí, alebo tam sedia štyria, vždy do toho dávame rovnakú energiu.. Akosi, to nevieme robiť na polovicu.. Každý koncert je pre mňa akýsi mentálny tréning. A žiadny koncert nie je rovnaký. Ani to isté miesto, ani ten istý program - nezaručuje rovnaké emócie - a to je na tom to krásne!

Zároveň - áno, trošku nevyspytateľné, ale také je umenie, plynie v čase a priestore.... Človek nikdy nevie, či príde veľa ľudí, alebo tam bude zaplnených iba pár miest. Raz výslnie, inokedy depresia - akým smerom sa uberá kultúra na Slovensku. Čo je vlastne to dôležité pre nás,..? Ale nie o tom som chcela... Poviem Vám, za ten krátky čas - sme sa naozaj naučili dosť veľa. Skúsenosť a poznanie... Zmeniť kostým, účes....... prekliknúť svoje nastavenie na moment odovzdania. Prítomnosť.. Keď moja žiačka raz dohrala po koncerte dlho pripravovanú skladbu - prišla za mnou a povedala: "Pani učiteľka, toto sa všetko tak rýchlo udialo, že kým som si to uvedomila, že to už beží, že to je ten koncert, na ktorý som sa pripravovala - skladba sa už končila a ja som sa až vtedy zbadala, že to - na čo som sa najviac pripravovala, už dávno prebehlo....." Desať ročné dievčatko vystihlo za dve minúty celú podstatu umenia s filozofickým podtextom. Áno, naozaj si to uvedomujem na každom koncerte - že okamih prítomnosti je naozaj dôležitý. Vždy, keď hráme - uvedomujem si, že keby sme tak dokázali tento moment sústredenia a vychutnanie si prítomnosti vniesť do života a neustále ho využívať - ako by sa zmenila kvalita života. Aj však.. si to uvedomujeme, aj sa o to usilujeme. Lenže naozaj - keď sme v práci, rozmýšľame už nad tým - že čo nás čaká potom, keď sme s našimi blízkymi a priateľmi a ... vtedy zas - rozmýšľame o práci........... A práve pri koncertnej činnosti si uvedomujem, aký je dôležitý okamih prítomnosti, vedieť v správnu chvíľu vypnúť myšlienky, vyhádzať z hlavy všetko nepotrebné, naladiť sa na čosi úplne iné, vstúpiť hlboko do svojho emocionálneho sveta, ale vnímať aj reálny časopriestor... spojiť tieto dva svety - do pocitu, ktorý sa odohráva iba Teraz. Nie zajtra, nie o týždeň - deje sa to teraz, za takých podmienok - ktoré sú také aké sú - niekedy ideálne, niekedy absurdné, niekedy katastrofálne, ale sú tu teraz... Ale.. Proces a uvedomenie si okamihu prítomnosti - to je naša celoživotná úloha zrejme........ Sú to každodenné lekcie, ktoré sa učíme zvládať, tie si spájame do akýchsi našich puzzle. Nie zajtra, nie na budúce, Teraz.... Lebo ak sa toto naučíme, ak toto pochopíme - zvládli sme naozaj v e ľ a.....
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?