Vibraacieee takých, oných, hentakých (nás..)

Autor: Katarína Lorenčíková | 6.5.2014 o 22:24 | (upravené 7.5.2014 o 12:53) Karma článku: 3,78 | Prečítané:  409x

Jej vážna tvár sledovala každý môj pohyb. Každé moje mihnutie kútika,.. mňa celú. Jej slová sa začínali vnárať do priestoru, akoby nič iné v tú chvíľu nebolo dôležité. Pre koho ale? Pre mňa? Chcela, aby bola pre mňa dôležitá. Lebo.. Jej dôležitosť sa prejavovala každým slovom, každá slabika nadobúdala intonáciu akejsi jej vlastnej dôležitosti, ktorú.. chcela v tú chvíľu dať najavo. Akoby chcela ale predovšetkým presvedčiť samu seba! Akási divná nálada začala postupne zamorovať ovzdušie. "Prestriem Vám červený koberec, madam? Alebo Vás budeme vítať vzácnymi pokrmami..?", pomyslela som si. Aj sa chvíľku zdalo, že sa usmejem, ale.. to by som narušila túto vznešenú vážnosť a dôležitosť. A viete čo je najhoršie? Že v takých prípadoch  by sa  práve takýmto človečinám mohlo zdať, že si z nich robíte žarty. Mno.. pomaly! Nevyhrali ste veľmi, keď ste zahrali krátku epizódy z hodín vážnosti:-) Pretože.. Ľudia určite z Vás vycítia, že síce poviete áno, ale až tak veľmi preveľmi nepôsobia pre Vás autoritatívne. A vlastne.. Mali by sme hrať takúto hru? .. Záleží to na človečinách samozrejme, lebo - ten, kto pochopí, že je iba malou súčiastkou Vesmíru  - pochopil veľmi veľa..........

Hry.. Spoločnosť je zrejme nastavená na akési vzorce správania, spoločenské rovnice. Môžeme prečítať 150 kníh o komunikácii, či psychológii, ale keď nepochopíme - v akej spoločnosti sa práve nachádzame a aké hry v danej spoločnosti ľudia hrajú - čo sa teda od nás očakáva .. zrejme nevieme nič.

A niekedy.. naozaj nevieme nič. Pretože hrať hry je únavné! Pretože hrať hry vôbec nie je ľahké! Pretože hrať hry - to nie je pre každého. Na čas možno pochopíme, čo sa naozaj od nás očakáva, teda - akú hru zvoliť, ale keď sa nám to protiví a prieči sa to našej koži - prehrali sme.. Alebo vyhrali? Asi podľa toho - z akej strany to zoberieme, z ktorého konca.

Žiaľ, naša spoločnosť nie je veľmi nastavená pre ľudí, ktorí sa vymykajú z davu. Lebo takí - už dávno nie sú v móde. Sú to šialenci, alebo rebeli, akísi revolucionári, ktorí majú toľko nápadov, že sú pre spoločnosť nebezpeční.... Len všetko nechať v zabehaných šľapajach! To je predsa to najistejšie! Len nie nové vibrácie...

Vibrácie... Vytvárame ich všetci! Či chceme, alebo nie..

Emócia.

Myšlienka.

Slovo.

Čin.

Gesto.

Reč tela.

Začína to vždy myšlienkou. Zrodí sa v našej človečenskej hlave. Niektoré myšlienky vyhodíme z hlavy, iné pretvoríme na čin. Inou vibráciou je slovo. To sa už nedá vrátiť späť. Je to rezonancia. Dá sa ale slovami vyjadriť všetko? Sotva, na to je náš slovník prikrátky! Je ale potrebné naozaj vyjadrovať všetky naše emócie? Prirýchlo nasiakneme negatívnou emóciou, niekedy naozaj vidíme človeka a zakrátko sa na nás nalepia negatívne vibrácie. Je pri tom naozaj zaujímavé, že .. ten dotyčný človek nemusí niekedy ani veľa rozprávať. Stačia jeho činy, jeho reč tela.... Inokedy zase zavnímame pozitívnu vibráciu a nevieme ju zanalyzovať.

Koniec koncov - všetko je v tých našich malých makoviciach! Čo sa Vám tam všetko skrýva, to keby sme vedeli, asi by sme už bádať ďalej ani nechceli:-) A povedzme si to - bolo by to zrejme príliš jednoduché!

Za všetkým sa aj tak nakoniec skrývajú naše emócie. Hnev, láska, nenávisť, smútok.. Čomu chceme dať prednosť?

Tak, či onak.. Nakoniec o tom rozhodujeme sami! Môžeme sa cíťiť ako večná obeť, ktorá potrebuje svoju dôležitosť, ale môžeme .. sa aj tešiť z maličkostí, ktoré vytvárajú prirodzenú rovnováhu života.

Máme možnosť si vybrať! Jednoducho - tak ako triedime jednotlivé vnemy na ulici, môžeme rozhodnúť o našej momentálnej nálade.

Môžeme ráno vstať a nadávať na celý svet. "Samonasieračov" - ako ich nazývam ja :-) - je aj tak všade dosť! Ale môžeme ráno vstať, potešiť sa zo Slnka a vnímať nový deň, tešiť sa na tie svoje rituály, ktoré máme radi a vnímať ich ako malý zázrak.......

Sme také malé elektrárne, ktoré vypúšťajú zo seba rôzne emócie, tie sa menia na vibrácie,... Naozaj si niektoré človečiny neuvedomujú, že do ovzdušia vypúšťajú akýsi "človečenský smog". Že zamorujú svojimi negatívnymi emóciami priestor pre iné človečiny.

Takže, kým niektoré človečiny potrebujú pre svoju existenciu červené koberce prestierať - iným je to smiešne, pretože vedia, že človek je iba súčiastkou, ktorá prirodzene spája tie všetky iné ostatné súčiastky do kolobehu Vesmíru.

A preto.. Jedny vytáčajú druhých, tí zas oných, takých. Tí takí vytáčajú zas hentakých.. A tí hentakí už vôbec ničomu nerozumejú, preto vytáčajú zase tých oných z prvej skupiny:-) Jednotlivé skupiny sa začínajú vzájomne miešať a vznikajú zaujímavé oné, hentaké, také, kadejaké scenáre plné zo začiatku drám, tragédií, tie sa však zakrátko zmenia na absurdnú frašku:-)

A preto.. Sa v tomto živote vôbec nenudíme:-) Nemáme šancu!

Iba z času na čas sa nad tým všetkým zamyslíme... a začne nám to pripadať smiešne!

Lenže zrejme.. zase svojim smiechom vytočíme tých hentakých:-)

Želám všetkým tým, oným, hentakým, .... atď.  -  príjemnú zábavu, nadhľad a humor k ďalším spletitým zápletkám človečenského sveta:-)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?