(Príliš odvážne?) svedectvo sl. novinára (Ľubomír Huďo: "Presstitúti verzus konšpirátori")

Autor: Katarína Lorenčíková | 20.7.2014 o 21:14 | (upravené 21.7.2014 o 12:00) Karma článku: 8,40 | Prečítané:  2135x

Je divák "mediálny analfabet, ktorý dokáže len prepínať televízne kanály s rovnakými informáciami a nebude mať chuť pátrať po inom zdroji vyváženého spravodajstva, s odlišnou verziou než ponúka elektronický a printový hlavný prúd - mainstream..?" (Ľ. Huďo). Slovenský novinár Ľubomír Huďo sa v knihe zamýšľa nad súčasným stavom nielen slovenskej žurnalistiky. Po 26 rokoch novinárskej praxe - z toho 17 rokov v RTVS - sa vydáva svojou cestou. A možno - pre jeho "odvahu" - skončí s onálepkovaním "konšpirátor" a dostane sa mu aj iných pomenovaní.. Odvážna kniha, ktorá sa dostala na slovenský knižný trh v júni 2014 - je novinkou.  

Kniha nemala veľmi veľkú reklamu. Prečo by aj?! Veď autor si nedáva servítku pred ústa a v knihe odkrýva praktiky verejnoprávnych médií, stále existujúcu cenzúru, ako aj dobrovoľnú "presstitúciu" v médiách... Ako sa narába s informáciami? Ako sa "učesávajú" príspevky "mediálnymi kaderníkmi"?

Ako sám autor píše: "Presstitúti už dávno prestali bojovať o slobodu slova každý deň, novinári už dávno prestali byť strážnymi psami demokracie, ale strážia korytá mocných a svoje vlastné dobré bydlo."

"Účelom médií už nie je nájsť pravdu, ale chrániť oficiálne lži.." Paul Craig Roberts. A týmto výrokom začína príbeh novinára Ľubomíra Huďa, ktorý knihu venoval všetkým "politicky nekorektným novinárom". Kto sú to vlastne "presstitúti"? Autor ich charakterizuje takto: "Presstitúti na rozdiel od prostitútok nepredávajú svoje telo, ale oveľa viac - charakter, svedomie, česť, hrdosť, vlastnú identitu, jednoducho všetko, čo sa dá, a vo svojom zvrátenom úsilí nepoznajú hranice. Tak ako dýchajú, tak úplne prirodzene klamú, zavádzajú a opakovane šíria lži, polopravdy, domnienky a hypotézy, pričom by zrejme prešli aj na detektore lži bez zvýšeného tepu, potivosti alebo tlaku. Rokmi praxe dokážu dospieť až do štádia vnútorného stotožnenia sa s propagandou do takej miery, že sami seba považujú za mediálnu elitu, nositeľov informačného svetla, poznania a zlepšovania sveta. Ich úslužnosť kráča ruka v ruke s nadutosťou, prehnaným sebavedomím a pocitom vlastnej žurnalistickej výnimočnosti.

Systém v nich pestuje tieto nálady a sklony, dáva im výrazný mediálny priestor, vyrába z nich odborníkov a, pochopiteľne, podľa toho ich kŕmi - vysokými platmi, odmenami, zahraničnými cestami, kariérnym postupom a prípadne pozíciou v štátnom aparáte, straníckych štruktúrach alebo na dobrej pozícii v súkromnej sfére...

Presstitúti v záujme vlastných pôžitkov, výhod a životnej úrovne dodržiavajú dve osvedčené pravidlá - Koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj a Nehryz ruku, ktorá ťa kŕmi. Obec presstitútov nemá vekové obmedzenie - od čerstvých absolventov škôl po dôchodcovský vek. Niekto je presstitútom od školských lavíc bez ohľadu na vplyv prostredia a iný zasa prevalcovaný prostredím bezvýhradnej poslušnosti, úspechu, kariéry a nadštandardných výhod, nájde v pozícii mediálnej prostitútky zmysel svojej existencie.

Medzi presstitútmi sú rôzne kategórie. Patria tam notorickí karieristi, hyeny v ľudskej koži, slabé charaktery schopné prispôsobiť sa čomukoľvek a komukoľvek v mene materiálneho prežitia, pokrytci ochotní v úzkom kruhu spoľahlivých ľudí kritizovať ostatných presstitútov, ale vzápätí na druhý deň vyť s nimi v jednej svorke. A potom je tu ešte jedna kategória, ktorá vyvoláva otázku - sú takí oddaní systému, pretože majú výhody, alebo tomu skutočne aj veria?

Nekonečnú zásobáreň presstitútov tvoria hypotekárni a lízingoví žurnalisti, schopní pre splátky za byt, dom, auto či dovolenku vykonať službu na požiadanie, a to bez akýchkoľvek vnútorných hraníc. Nie, nehrozí im ani väzenie, ani trest smrti, ani pobyt v gulagu alebo v inom prevýchovnom či likvidačnom tábore, iba menšia plazmová obrazovka, menší byt či dom, strata dovolenky pri mori, možno menej pohodlný či výkonný automobil alebo skromnejší nákup v supermarkete. Áno, na rozdiel od najstaršieho remesla nepredávajú telo, ale vo svojom remesle predávajú všetko ostatné. Presstitút/ka znie možno honosnejšie ako prostitút/ka, len podstata zostáva stále tá istá. Počas 25 - ročného pôsobenia v médiách - od Slovenského rozhlasu cez printové denníky až po Slovenskú televíziu - som na vlastnej koži zažil všetky spomínané kategórie presstitútov. Ich vplyv z času na čas vyvážili osobnosti, ktoré tlaku aspoň krátku chvíľu dokázali odolávať, preto som si ich vážil  a vďaka nim som aj dostal priestor prejaviť odlišný prístup k spracovaniu informácií a ich poskytovaniu verejnosti..."

Ľubomír Huďo podrobne opisuje situáciu na Balkáne, ako aj iné politické udalosti, ktoré sa odohrali, taktiež sa v knihe podrobne venuje situácii z 11. septembra 2001, kedy sa jeho príspevky "učesávali", či vymazávali. S čím všetkým musel autor bojovať, aby sa na svetlo verejnosti dostali aj iné informácie, ktoré však neboli v súlade s hlavným prúdom?

A tu je ukážka.....

"Pravda o 11. septembri.....

Oficiálna verzia útokov z 11. septembra o sprisahaní al - Káidy a arcizloducha Usámu proti slobodnému svetu bola nespochybniteľná, tak ako voľakedy Manifest komunistickej strany. Pochybovať o nej bolo mediálnou samovraždou, zločinom proti demokracii a takmer kolaboráciou s teroristami. Žiaľ, presstitúti, politické figúrky a sponzori nového svetového poriadku to tak vnímajú dodnes. Verejnoprávna inštitúcia, napriek tomu, že už sa rodilo hnutie Pravda o 11. septembri - keďže oficiálna verzia udalostí mala plno nedostatkov a pribúdali svedectvá a verzie o úplne inom pozadí útokov na USA, hrala mŕveho chrobáka. Nahlas si nikto nedovolil spochybniť vyhlásenia U.S. Impéria, ale po ôsmich rokoch sa podarilo niečo, s čím presstitúti nerátali. Všetko neustriehnu ani oni! 

V tom čase ma zo dňa na deň, bez akéhokoľvek zdôvodnenia, preradili z Hlavnej redakcie spravodajstva do Ranného magazínu. Dozvedel som sa to ráno na porade s novým presstitútom na stoličke šéfredaktora, predtým redaktorom v bulvárnom týždenníku... Zmeny boli minimálne, no pre mňa a moje ďalšie smerovanie podstatné. Vzhľadom na nízku sledovanosť Ranného magazínu, ktorý sa vysielal v skorých ranných hodinách, som nemohol napáchať veľa škody na vedomí našich divákov spochybňovaním oficiálnych zahraničnopolitických dogiem. Lenže nič nevyjde podľa plánu.

Po krátkom čase nastúpil na vedúce miesto v Rannom magazíne človek, ktorý prejavil nečakanú odvahu. Tak sme v roku 2009 dvakrát odvysielali televízne šoty a stručné debaty o nedostatkoch v oficiálnej verzii udalostí z 11. septembra 2001 a možnej inej verzii. Prvé reakcie a umiestnenie tejto relácie na Youtube neznámym človekom potvrdzovali, že téma zarezonovala a diváci chcú vedieť aj niečo iné, než čo ponúkajú sterilné a servilné spravodajské agentúry automaticky preberané spravodajstvom STV. Konečne bolo možné povedať nahlas to, čo sa len šepkalo, hoci sa nepísali normalizačné sedemdesiate roky 20. storočia v komunikstickom režime, ale prvé desaťročie 21. storočia, no v zamatovo nežnej tyranii.

Presstitúti na chvíľku zaspali a poľavili v bdelosti. Ráno ešte pospávali a nesledovali Ranný magazín, lebo boli presvedčení, že to aj tak dokopy nikto nepozerá.  No práve nopak, nielenže pozeral, ale diváci pribúdali. Pár dní nato zrušili najprv zahraničnopolitické vstupy v štúdiu a napokon aj celý Ranný magazín. Pribúdalo ľudí, ktorí neverili propagande Bieleho domu o útokoch z 11. septembra a v redakčnej pošte sa objavil i takýto e - mail:

"Obraciam sa na Vás s požiadavkou, aby ste pred blížiacim sa výročím útokov z 11. septembra uverejnili informácie, ktoré sa šíria svetom, no niektoré televízie ešte o nich neinformovali a rovnako tak neurobili ani televízie na Slovensku. Existujú teórie, ktoré spochybňujú oficiálnu verziu udalostí z 11. septembra 2001. V médiách je táto informácia len zriedkavo spomenutá. Tieto teórie pritom obhajujú mnohí poprední svetoví architekti, inžinieri, odborníci, experti a vedci. Existuje mnoho nevysvetlených a nezodpovedaných otázok ohľadom 11. septembra 2001, na ktoré ani samotné americké úrady nedokážu, respektíve nechcú odpovedať.." 

Vtedajšie vedenie odmietlo postupovať ako predchádzajúci presstitúti, a tak informácie o inej verzii udalostí z 11. septembra 2001, než je oficiálna propaganda, dostali šancu ešte raz. A naposledy. V hlavných správach išiel 11. septembra 2010 môj príspevok s titulkom Spochybnenie oficiálnej verzie útokov. Spomenul som v ňom technické, politické a bezpečnostné výhrady k oficiálnej verzii od kontrolovanej demolácie Dvojičiek cez supertermitové výbušniny v ruinách až po zarážajúcu pasivitu protivzdušnej obrany a otázne lietadlo v budove Pentagónu.

Nechýbali ani citáty zainteresovaných osôb: John Farmer, člen vyšetrovacej komisie 11.09: "Na určitej úrovni vlády a v určitej chvíli došlo k dohode nehovoriť pravdu ot tom, čo sa stalo.." Richard Gage, Americký inštitút architektov: "Budovy komplexu WTC nespadli v dôsledku požiaru, ako nám to povedala naša vláda, ale pri riadenej demolácii pomocou výbušnín.." Lauen Moretová, expertka na radiáciu, Projekt radiácie a verejného zdravia: "To, čo sa stalo v Pentagóne, je veľmi podozrivé a vedie ma k presvedčeniu, že bola použitá raketa s jadrovou hlavicou s ochudobneným uránom.." Na záver zaznel ešte jeden údaj: že podľa prieskumov agentúry Angus Reid jeden zo štyroch Američanov si myslí, že 11. september je dielom domácich amerických síl.

Pre stúpencov Veľkého amerického brata - to bol šok a nechápali, ako sme si mohli dovoliť niečo také, a dokonca nám vyčítali, že znevažujeme pamiatku obetí. Druhý tábor, naopak, oceňoval, že niečo podobné konečne po rokoch na televíznej obrazovke zaznelo. Na ukážku e - mail zo susednej Českej republiky: "Chcel by som Vám poďakovať za objektívnu reportáž o 11. septembri 2001, keď ste porovnali oficiálnu a neoficiálnu verziu. Ste frajeri, že ste sa odvážili toto odvysielať. Ukazuje to, že Slováci sa neboja objektívne informovať ani o takýchto udalostiach, ktoré sú veľmi citlivé. Mať klobúk, tak si ho pred Vami zložím. Bodaj by sme mali u nás v Českej televízii takých odvážnych a hrdých ľudí, ako ste Vy a Vaši kolegovia..."

Ú žasná atmosféra otvorenosti a nebojácnosti netrvala dlho, pretože už o rok bolo všetko inak. Do redakcie opäť nastúpilo nové vedenie a nanovo usilovne nastoľovalo atmosféru presstitúcie. V hlavnom vysielaní už v roku 2011 zostala len oficiálna verzia. Zástupkyňa šéfredaktorky zároveň upozornila vedúceho zahraničnopolitického oddelenia, aby som nepripravoval nijaký materiál o 11. septembri. V jednom z rozhovorov mi dokonca povedala pekne z očí do očí, že by som sa nemal vôbec venovať dianiu v USA, pretože ona je amerikofilka a vníma USA ako obdivuhodnú krajinu.

Neoficiálne verzie o útokoch z 11. septembra viac už nedostali priestor na verejnoprávnej obrazovke a propaganda presstitútov okamžite prešla do protiútoku....

Žiadne vedenie spravodajstva v Slovenskej televízii nenabralo odvahu zorganizovať serióznu diskusiu o nedostatkoch oficiálnej teórie útokov z 11. septembra a o údajných "nezmysloch" neoficiálnych teórií, označených za konšpiračné. Alebo mali dokonca strach z argumentov a ich dosahu na verejnú mienku. "

(Úryvok z knihy: Ľubomír Huďo - "Presstitúti verzus konšpirátori")

 

                                            -------------------------------------------------------


Do akej miery sa uverejňujú pravdivé informácie? Ako narábajú médiá s informáciami? Dávajú priestor iba jednej strane, alebo uverejňujú iba jednostranné informácie - ktoré v konečnom dôsledku ovplyvňujú verejnú mienku? Aký dopad má vplyv "presstitúcie" na spoločnosť? Čo všetko sa prezentuje ako "pravdivé" - pod zástierkou klamstva? A čo všetko "klamlivé" je zdeformované na to "pravdivé", aby sa niektoré politické názory udržali?

Uvedomujú si novinári, nakoľko ovplyvňujú a manipulujú celospoločenské dianie poskytovaním skreslených informácii? Tieto otázky by si mal zodpovedať každý, kto s informáciami narába. Pretože všetko, čo sa nám javí ako to "ďaleké", čo sa odohráva povedzme v inej krajine - sa nás skôr, či neskôr môže dotýkať a zarezávať sa nám pod kožu. Presstitúcia rozkvitá..

Sú tu takí, ktorí majú čo povedať - a priestor sa im nedostane! Pretože ich svedectvá by príliš šokovali!   Len škoda, že títo talentovaní ľudia bývajú často odvrhnutí spoločnosťou pre svoju odvahu, čoskoro získajú povesť bláznov, konšpirátorov, či extrémistov a to len preto - že sa neboja povedať si ten svoj názor na plné ústa. Zrazu sa ocitajú vo finančnej neistote, vytlačení systémom - len preto, že odmietli kráčať s davom a odmietli sa nechať podplatiť. Také čosi sa jednoducho u nás nenosí!

"Mentálne" -  sme uviazli  stále v komunistickom režime! Len spôsob prezentovania vecí sa zmenil! Nekráčať s masami - to nie je jednoducho vhodné,  o tom sa ani v spoločnosti nerozpráva. Takých ľudí sa treba rýchlo zbaviť a sú potom znemožňovaní, spoločensky ponižovaní za svoje odvážne názory, neskôr - keď nepochopia, ako celý systém naozaj funguje a ako sa majú správať - sú odstránení zo svojich dlhodobých pozícií. A možno oni sami pochopia, že je čas odísť - kamsi inam. Kde sa môžu slobodne realizovať! Odvrhnutie je pre nich vlastne aj výhrou! Zrazu objavia inú cestu...

Je na každom jednotlivcovi, aby sa začal vzdelávať a vedel si rozšíriť svoj obzor, vedieť si vyhľadať aj iné poznatky, ktoré nepatria k mainstreamu. Predsa tu stačia dve, tri vyjadrenia svetových agentúr a prifarbenie obrazom - ako píše sám autor. Nakoľko sme sa poučili z chýb minulých omylov? A poučili sme sa vôbec? Alebo sa ani nechceme poučiť? - pretože príspevky novinárov sa stále trošku akosi "učesávajú" a dolaďujú? 

Sme stále uzavretí, príliš konzervatívni? Je to naša slovenská črta, alebo sme natoľko uviazli vo svojej pohodlnosti a lenivosti, že nám jednotlivé informácie, ktoré sa verejne prezentujú -  stačia na to, aby sme si urobili ten svoj názor? Kto rozhoduje o celkovom toku informácií, ktoré sa k nám dostanú cez hlavné správy verejnoprávnych televízií? Koľko talentovaných novinárov opustí svoju prácu, lebo nemá na "presstitúciu" silný žalúdok? Lebo nevie klamať, zámerne predvádzať lži iných a prezentovať ich pod zástierkou pravdy?

Ale pssst! Nehovorte to nikomu! Lebo o tomto sa u nás na Slovensku predsa nehovorí........

PS:  zrejme aj ja získam nálepku - "konšpirátorka":-) No čo už! Takto to tu jednoducho chodí! 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Súd rozhodol proti Mayovej. Brexit musí schváliť parlament

Odchod Británie z Európskej únie musí odsúhlasiť parlament.

DOMOV

Gašpar podporil konšpirácie, vyvolal pochybnosti o šéfovi polície

Podpis pod vyhlásením by mal Gašpar podľa Kisku vysvetliť.

DOMOV

Lietadlá stáli milióny, no ministri lietajú linkami

Kaliňák hovorí, že každý má slobodný výber, ako bude cestovať.


Už ste čítali?