(Príliš odvážne?) svedectvo sl. novinára (Ľubomír Huďo: "Presstitúti verzus konšpirátori")

Autor: Katarína Lorenčíková | 20.7.2014 o 21:14 | (upravené 21.7.2014 o 12:00) Karma článku: 8,40 | Prečítané:  2127x

Je divák "mediálny analfabet, ktorý dokáže len prepínať televízne kanály s rovnakými informáciami a nebude mať chuť pátrať po inom zdroji vyváženého spravodajstva, s odlišnou verziou než ponúka elektronický a printový hlavný prúd - mainstream..?" (Ľ. Huďo). Slovenský novinár Ľubomír Huďo sa v knihe zamýšľa nad súčasným stavom nielen slovenskej žurnalistiky. Po 26 rokoch novinárskej praxe - z toho 17 rokov v RTVS - sa vydáva svojou cestou. A možno - pre jeho "odvahu" - skončí s onálepkovaním "konšpirátor" a dostane sa mu aj iných pomenovaní.. Odvážna kniha, ktorá sa dostala na slovenský knižný trh v júni 2014 - je novinkou.  

Kniha nemala veľmi veľkú reklamu. Prečo by aj?! Veď autor si nedáva servítku pred ústa a v knihe odkrýva praktiky verejnoprávnych médií, stále existujúcu cenzúru, ako aj dobrovoľnú "presstitúciu" v médiách... Ako sa narába s informáciami? Ako sa "učesávajú" príspevky "mediálnymi kaderníkmi"?

Ako sám autor píše: "Presstitúti už dávno prestali bojovať o slobodu slova každý deň, novinári už dávno prestali byť strážnymi psami demokracie, ale strážia korytá mocných a svoje vlastné dobré bydlo."

"Účelom médií už nie je nájsť pravdu, ale chrániť oficiálne lži.." Paul Craig Roberts. A týmto výrokom začína príbeh novinára Ľubomíra Huďa, ktorý knihu venoval všetkým "politicky nekorektným novinárom". Kto sú to vlastne "presstitúti"? Autor ich charakterizuje takto: "Presstitúti na rozdiel od prostitútok nepredávajú svoje telo, ale oveľa viac - charakter, svedomie, česť, hrdosť, vlastnú identitu, jednoducho všetko, čo sa dá, a vo svojom zvrátenom úsilí nepoznajú hranice. Tak ako dýchajú, tak úplne prirodzene klamú, zavádzajú a opakovane šíria lži, polopravdy, domnienky a hypotézy, pričom by zrejme prešli aj na detektore lži bez zvýšeného tepu, potivosti alebo tlaku. Rokmi praxe dokážu dospieť až do štádia vnútorného stotožnenia sa s propagandou do takej miery, že sami seba považujú za mediálnu elitu, nositeľov informačného svetla, poznania a zlepšovania sveta. Ich úslužnosť kráča ruka v ruke s nadutosťou, prehnaným sebavedomím a pocitom vlastnej žurnalistickej výnimočnosti.

Systém v nich pestuje tieto nálady a sklony, dáva im výrazný mediálny priestor, vyrába z nich odborníkov a, pochopiteľne, podľa toho ich kŕmi - vysokými platmi, odmenami, zahraničnými cestami, kariérnym postupom a prípadne pozíciou v štátnom aparáte, straníckych štruktúrach alebo na dobrej pozícii v súkromnej sfére...

Presstitúti v záujme vlastných pôžitkov, výhod a životnej úrovne dodržiavajú dve osvedčené pravidlá - Koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj a Nehryz ruku, ktorá ťa kŕmi. Obec presstitútov nemá vekové obmedzenie - od čerstvých absolventov škôl po dôchodcovský vek. Niekto je presstitútom od školských lavíc bez ohľadu na vplyv prostredia a iný zasa prevalcovaný prostredím bezvýhradnej poslušnosti, úspechu, kariéry a nadštandardných výhod, nájde v pozícii mediálnej prostitútky zmysel svojej existencie.

Medzi presstitútmi sú rôzne kategórie. Patria tam notorickí karieristi, hyeny v ľudskej koži, slabé charaktery schopné prispôsobiť sa čomukoľvek a komukoľvek v mene materiálneho prežitia, pokrytci ochotní v úzkom kruhu spoľahlivých ľudí kritizovať ostatných presstitútov, ale vzápätí na druhý deň vyť s nimi v jednej svorke. A potom je tu ešte jedna kategória, ktorá vyvoláva otázku - sú takí oddaní systému, pretože majú výhody, alebo tomu skutočne aj veria?

Nekonečnú zásobáreň presstitútov tvoria hypotekárni a lízingoví žurnalisti, schopní pre splátky za byt, dom, auto či dovolenku vykonať službu na požiadanie, a to bez akýchkoľvek vnútorných hraníc. Nie, nehrozí im ani väzenie, ani trest smrti, ani pobyt v gulagu alebo v inom prevýchovnom či likvidačnom tábore, iba menšia plazmová obrazovka, menší byt či dom, strata dovolenky pri mori, možno menej pohodlný či výkonný automobil alebo skromnejší nákup v supermarkete. Áno, na rozdiel od najstaršieho remesla nepredávajú telo, ale vo svojom remesle predávajú všetko ostatné. Presstitút/ka znie možno honosnejšie ako prostitút/ka, len podstata zostáva stále tá istá. Počas 25 - ročného pôsobenia v médiách - od Slovenského rozhlasu cez printové denníky až po Slovenskú televíziu - som na vlastnej koži zažil všetky spomínané kategórie presstitútov. Ich vplyv z času na čas vyvážili osobnosti, ktoré tlaku aspoň krátku chvíľu dokázali odolávať, preto som si ich vážil  a vďaka nim som aj dostal priestor prejaviť odlišný prístup k spracovaniu informácií a ich poskytovaniu verejnosti..."

Ľubomír Huďo podrobne opisuje situáciu na Balkáne, ako aj iné politické udalosti, ktoré sa odohrali, taktiež sa v knihe podrobne venuje situácii z 11. septembra 2001, kedy sa jeho príspevky "učesávali", či vymazávali. S čím všetkým musel autor bojovať, aby sa na svetlo verejnosti dostali aj iné informácie, ktoré však neboli v súlade s hlavným prúdom?

A tu je ukážka.....

"Pravda o 11. septembri.....

Oficiálna verzia útokov z 11. septembra o sprisahaní al - Káidy a arcizloducha Usámu proti slobodnému svetu bola nespochybniteľná, tak ako voľakedy Manifest komunistickej strany. Pochybovať o nej bolo mediálnou samovraždou, zločinom proti demokracii a takmer kolaboráciou s teroristami. Žiaľ, presstitúti, politické figúrky a sponzori nového svetového poriadku to tak vnímajú dodnes. Verejnoprávna inštitúcia, napriek tomu, že už sa rodilo hnutie Pravda o 11. septembri - keďže oficiálna verzia udalostí mala plno nedostatkov a pribúdali svedectvá a verzie o úplne inom pozadí útokov na USA, hrala mŕveho chrobáka. Nahlas si nikto nedovolil spochybniť vyhlásenia U.S. Impéria, ale po ôsmich rokoch sa podarilo niečo, s čím presstitúti nerátali. Všetko neustriehnu ani oni! 

V tom čase ma zo dňa na deň, bez akéhokoľvek zdôvodnenia, preradili z Hlavnej redakcie spravodajstva do Ranného magazínu. Dozvedel som sa to ráno na porade s novým presstitútom na stoličke šéfredaktora, predtým redaktorom v bulvárnom týždenníku... Zmeny boli minimálne, no pre mňa a moje ďalšie smerovanie podstatné. Vzhľadom na nízku sledovanosť Ranného magazínu, ktorý sa vysielal v skorých ranných hodinách, som nemohol napáchať veľa škody na vedomí našich divákov spochybňovaním oficiálnych zahraničnopolitických dogiem. Lenže nič nevyjde podľa plánu.

Po krátkom čase nastúpil na vedúce miesto v Rannom magazíne človek, ktorý prejavil nečakanú odvahu. Tak sme v roku 2009 dvakrát odvysielali televízne šoty a stručné debaty o nedostatkoch v oficiálnej verzii udalostí z 11. septembra 2001 a možnej inej verzii. Prvé reakcie a umiestnenie tejto relácie na Youtube neznámym človekom potvrdzovali, že téma zarezonovala a diváci chcú vedieť aj niečo iné, než čo ponúkajú sterilné a servilné spravodajské agentúry automaticky preberané spravodajstvom STV. Konečne bolo možné povedať nahlas to, čo sa len šepkalo, hoci sa nepísali normalizačné sedemdesiate roky 20. storočia v komunikstickom režime, ale prvé desaťročie 21. storočia, no v zamatovo nežnej tyranii.

Presstitúti na chvíľku zaspali a poľavili v bdelosti. Ráno ešte pospávali a nesledovali Ranný magazín, lebo boli presvedčení, že to aj tak dokopy nikto nepozerá.  No práve nopak, nielenže pozeral, ale diváci pribúdali. Pár dní nato zrušili najprv zahraničnopolitické vstupy v štúdiu a napokon aj celý Ranný magazín. Pribúdalo ľudí, ktorí neverili propagande Bieleho domu o útokoch z 11. septembra a v redakčnej pošte sa objavil i takýto e - mail:

"Obraciam sa na Vás s požiadavkou, aby ste pred blížiacim sa výročím útokov z 11. septembra uverejnili informácie, ktoré sa šíria svetom, no niektoré televízie ešte o nich neinformovali a rovnako tak neurobili ani televízie na Slovensku. Existujú teórie, ktoré spochybňujú oficiálnu verziu udalostí z 11. septembra 2001. V médiách je táto informácia len zriedkavo spomenutá. Tieto teórie pritom obhajujú mnohí poprední svetoví architekti, inžinieri, odborníci, experti a vedci. Existuje mnoho nevysvetlených a nezodpovedaných otázok ohľadom 11. septembra 2001, na ktoré ani samotné americké úrady nedokážu, respektíve nechcú odpovedať.." 

Vtedajšie vedenie odmietlo postupovať ako predchádzajúci presstitúti, a tak informácie o inej verzii udalostí z 11. septembra 2001, než je oficiálna propaganda, dostali šancu ešte raz. A naposledy. V hlavných správach išiel 11. septembra 2010 môj príspevok s titulkom Spochybnenie oficiálnej verzie útokov. Spomenul som v ňom technické, politické a bezpečnostné výhrady k oficiálnej verzii od kontrolovanej demolácie Dvojičiek cez supertermitové výbušniny v ruinách až po zarážajúcu pasivitu protivzdušnej obrany a otázne lietadlo v budove Pentagónu.

Nechýbali ani citáty zainteresovaných osôb: John Farmer, člen vyšetrovacej komisie 11.09: "Na určitej úrovni vlády a v určitej chvíli došlo k dohode nehovoriť pravdu ot tom, čo sa stalo.." Richard Gage, Americký inštitút architektov: "Budovy komplexu WTC nespadli v dôsledku požiaru, ako nám to povedala naša vláda, ale pri riadenej demolácii pomocou výbušnín.." Lauen Moretová, expertka na radiáciu, Projekt radiácie a verejného zdravia: "To, čo sa stalo v Pentagóne, je veľmi podozrivé a vedie ma k presvedčeniu, že bola použitá raketa s jadrovou hlavicou s ochudobneným uránom.." Na záver zaznel ešte jeden údaj: že podľa prieskumov agentúry Angus Reid jeden zo štyroch Američanov si myslí, že 11. september je dielom domácich amerických síl.

Pre stúpencov Veľkého amerického brata - to bol šok a nechápali, ako sme si mohli dovoliť niečo také, a dokonca nám vyčítali, že znevažujeme pamiatku obetí. Druhý tábor, naopak, oceňoval, že niečo podobné konečne po rokoch na televíznej obrazovke zaznelo. Na ukážku e - mail zo susednej Českej republiky: "Chcel by som Vám poďakovať za objektívnu reportáž o 11. septembri 2001, keď ste porovnali oficiálnu a neoficiálnu verziu. Ste frajeri, že ste sa odvážili toto odvysielať. Ukazuje to, že Slováci sa neboja objektívne informovať ani o takýchto udalostiach, ktoré sú veľmi citlivé. Mať klobúk, tak si ho pred Vami zložím. Bodaj by sme mali u nás v Českej televízii takých odvážnych a hrdých ľudí, ako ste Vy a Vaši kolegovia..."

Ú žasná atmosféra otvorenosti a nebojácnosti netrvala dlho, pretože už o rok bolo všetko inak. Do redakcie opäť nastúpilo nové vedenie a nanovo usilovne nastoľovalo atmosféru presstitúcie. V hlavnom vysielaní už v roku 2011 zostala len oficiálna verzia. Zástupkyňa šéfredaktorky zároveň upozornila vedúceho zahraničnopolitického oddelenia, aby som nepripravoval nijaký materiál o 11. septembri. V jednom z rozhovorov mi dokonca povedala pekne z očí do očí, že by som sa nemal vôbec venovať dianiu v USA, pretože ona je amerikofilka a vníma USA ako obdivuhodnú krajinu.

Neoficiálne verzie o útokoch z 11. septembra viac už nedostali priestor na verejnoprávnej obrazovke a propaganda presstitútov okamžite prešla do protiútoku....

Žiadne vedenie spravodajstva v Slovenskej televízii nenabralo odvahu zorganizovať serióznu diskusiu o nedostatkoch oficiálnej teórie útokov z 11. septembra a o údajných "nezmysloch" neoficiálnych teórií, označených za konšpiračné. Alebo mali dokonca strach z argumentov a ich dosahu na verejnú mienku. "

(Úryvok z knihy: Ľubomír Huďo - "Presstitúti verzus konšpirátori")

 

                                            -------------------------------------------------------


Do akej miery sa uverejňujú pravdivé informácie? Ako narábajú médiá s informáciami? Dávajú priestor iba jednej strane, alebo uverejňujú iba jednostranné informácie - ktoré v konečnom dôsledku ovplyvňujú verejnú mienku? Aký dopad má vplyv "presstitúcie" na spoločnosť? Čo všetko sa prezentuje ako "pravdivé" - pod zástierkou klamstva? A čo všetko "klamlivé" je zdeformované na to "pravdivé", aby sa niektoré politické názory udržali?

Uvedomujú si novinári, nakoľko ovplyvňujú a manipulujú celospoločenské dianie poskytovaním skreslených informácii? Tieto otázky by si mal zodpovedať každý, kto s informáciami narába. Pretože všetko, čo sa nám javí ako to "ďaleké", čo sa odohráva povedzme v inej krajine - sa nás skôr, či neskôr môže dotýkať a zarezávať sa nám pod kožu. Presstitúcia rozkvitá..

Sú tu takí, ktorí majú čo povedať - a priestor sa im nedostane! Pretože ich svedectvá by príliš šokovali!   Len škoda, že títo talentovaní ľudia bývajú často odvrhnutí spoločnosťou pre svoju odvahu, čoskoro získajú povesť bláznov, konšpirátorov, či extrémistov a to len preto - že sa neboja povedať si ten svoj názor na plné ústa. Zrazu sa ocitajú vo finančnej neistote, vytlačení systémom - len preto, že odmietli kráčať s davom a odmietli sa nechať podplatiť. Také čosi sa jednoducho u nás nenosí!

"Mentálne" -  sme uviazli  stále v komunistickom režime! Len spôsob prezentovania vecí sa zmenil! Nekráčať s masami - to nie je jednoducho vhodné,  o tom sa ani v spoločnosti nerozpráva. Takých ľudí sa treba rýchlo zbaviť a sú potom znemožňovaní, spoločensky ponižovaní za svoje odvážne názory, neskôr - keď nepochopia, ako celý systém naozaj funguje a ako sa majú správať - sú odstránení zo svojich dlhodobých pozícií. A možno oni sami pochopia, že je čas odísť - kamsi inam. Kde sa môžu slobodne realizovať! Odvrhnutie je pre nich vlastne aj výhrou! Zrazu objavia inú cestu...

Je na každom jednotlivcovi, aby sa začal vzdelávať a vedel si rozšíriť svoj obzor, vedieť si vyhľadať aj iné poznatky, ktoré nepatria k mainstreamu. Predsa tu stačia dve, tri vyjadrenia svetových agentúr a prifarbenie obrazom - ako píše sám autor. Nakoľko sme sa poučili z chýb minulých omylov? A poučili sme sa vôbec? Alebo sa ani nechceme poučiť? - pretože príspevky novinárov sa stále trošku akosi "učesávajú" a dolaďujú? 

Sme stále uzavretí, príliš konzervatívni? Je to naša slovenská črta, alebo sme natoľko uviazli vo svojej pohodlnosti a lenivosti, že nám jednotlivé informácie, ktoré sa verejne prezentujú -  stačia na to, aby sme si urobili ten svoj názor? Kto rozhoduje o celkovom toku informácií, ktoré sa k nám dostanú cez hlavné správy verejnoprávnych televízií? Koľko talentovaných novinárov opustí svoju prácu, lebo nemá na "presstitúciu" silný žalúdok? Lebo nevie klamať, zámerne predvádzať lži iných a prezentovať ich pod zástierkou pravdy?

Ale pssst! Nehovorte to nikomu! Lebo o tomto sa u nás na Slovensku predsa nehovorí........

PS:  zrejme aj ja získam nálepku - "konšpirátorka":-) No čo už! Takto to tu jednoducho chodí! 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico zostáva lídrom Smeru, delegáti podporili aj Kaliňáka

Premiér Fico a minister vnútra kritizovali na sneme aj médiá.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?