"A prečo vlastne bežíš?", spýtala sa moja priateľka. Kurzor na monitore sa dlho pohyboval sem a tam, kým som odpovedala na túto nie ľahkú otázku. Prečo ľudia bežia? Prináša im to úľavu? Prináša im to uvoľnenie? Relax? Neviem, prečo bežia iné človietky. Môžem iba odpovedať za seba. Beh - to je pre mňa vyčistenie mysle. Baví ma zdolávať vlastné limity, baví ma prekonávať vlastné prekážky, ktoré máme v mysli. Súčasne - s behom prichádza niečo, čo nesúvisí iba s telom. Moja myseľ sa vyčistí, vypne, vyprázdni. Ako keby niekto stlačil tlačidlo - odhodiť do koša. Priehradky mysle ostanú zrazu prázdne. To, čo pred behaním položím - opätovne vezmem do rúk a nachádzam tisíce riešení. Mnoho nápadov. S behom - som sa zoznámila pred mnohými rokmi. Podali sme si ruky pred niekoľkmi rokmi- hneď po drsnom pobyte na jednotke intenzívnej starostlivosti. Bolo to jednoduché a rýchle zoznámenie. Trošku drsné, bolestivé, ale účinné a veľmi dôležité. Môj život sa dosť rýchlo skomplikoval zdravotnými komplikáciami, ktoré ma takmer pripravili o moju obličku. V čase, kedy ma bolel nádych a výdych, takmer každý pohyb, kedy bolesť ukázala svoju pravú tvár, som vedela jedno -že táto cesta nikam nevedie! pokračovanie článku
A neprestávame sa stále diviť! Je sobota. 30. júna. Čas - 23:45. Miesto stretnutia - Slovak pub. Vchádzame totálne vyčerpaní z tepla, ale s dobrou náladou, pretože - ako sme sa dočítali v otváracích hodinách reštaurácie - sobota - otvorené do 02:00. Yees! Dáme si dobre pivčooo! Už ho vidím a cítim súčasne v mojom brušu! Dobre vychladené! Zložíme sa na jednej z lavíc, unavení z tepla čakáme na obsluhu. Možno budeme aj papať. Dobré halušky nie sú na zahodenie! Po chvíľke prichádza mladá čašníčka, ktorá nás hneď prekvapí, pretože - opätovne hneď a zaraz chce za pivo - účet. Vraj - koniec služby! Chápem a hneď vyťahujeme drobáky euráky. Vytešujeme sa z piva! Orgazmus! Koľko málo stačí niekedy k radosti! Po chvíľke však prichádza nová klapka, nový strih a ja sa cítim ako v dokrútke relácie Uragán "U Slováka." Čašníčka vymieňa obrusy a moje pivo je ešte stále nedopité. Zatvára nám okno, ktoré je asi jediným zdrojom vzduchu. Ešte stále znesiteľné! Dokrútka ale pokračuje! Sem tam sa objavia hlavy čašníkov a čašníčiek, ktoré sa pozerajú jedným očkom, či sme ešte stále tu a či sme náhodou nevypadli! Nie, ešte sme stále tuu!! Veeeď - my Slováci sme trpezliví hostia. Kadečo prežujeme! pokračovanie článku
V zajatí myšlienok a čísel som vkráčala do banky. Výber z vkladnej knižky nie je nič neobvyklé. Nič špeciálne. Alebo áno..? Nuuž.. Iba,.. ak to nie je menšia pobočka. Pohľad dvoch nudiacich sa žien, ktoré som nepochybne vyrušila zase v ich iste dôležitej debate - hneď prezrádzal, že táto návšteva nebude jednoduchá a už vôbec nie príjemná. "Prosím", ozvala sa žena v rokoch, ktorej scanovací pohľad bol silnejší ako laserový lúč. Musím uznať, že pohľad na jej výstrih ma miatol ešte viac. Jej výstrih smeroval až do žalúdka, .. ale veď ja - nechcem sa pozerať bankovej úradníčke predsa až do žalúdka! A možnoo.. mužov by to zaujímalo! Alebo miatlo ešte viac? Vybrali by viac ako mysleli? Hm.. Každopádne - to bol iba začiatok našej prapodivnej komunikácie. Pohľad, ktorý hovoril za všetko s vetou - "Ste učiteľka? Stále chodíte vyberať,.. nechcete od nás spotrebný úver? Chodí Vám Vaša výplata na tento účet,..?" A je ako sa hovorí - "vymaľované". Odklepnuté. Jasné. A teraz.. teraz o mne vie dotyčná pani všetko. Ani som sa nestihla porozhliadnúť a diplomaticky povedať nie - ona.. viete si to predstaviť, už vyratúvala výšku splátky. Akosi som sa začala cítiť zrazu potupne. Ponížene.. pokračovanie článku
Čas víkendu, modlitba, meditácia.. Každý máme tie svoje rituály. Modlitbu som vždy brala ako meditáciu. Odjakživa som bola vychovávaná v kresťanstve, ale východným filozofiám som dokázala viac porozumieť. Už v čase mojich štúdií som sa tak nezaraďovala medzi väčšinu ľudských bytostí.. V tom čase - predsa len - nebolo to až tak bežné. Keď prišla prvá tréma na javisku a ja som po prvý krát myslela, že koncert neodohrám, lebo sa mi nedarilo a videla som výsmešné pohľady mojich spolužiačiek - prišiel aj záujem o východné filozofie.. Pamätám sa na knihu Sri Chinmoya - Krídla radosti. Hltala som ju. Potom prišli veci rôznorodé.. Predovšetkým som sa začala zaoberať dýchaním, sústredením, psýchológiou. V tomto čase som potrebovala pátrať - ako asi všetky bytosti, ktoré - hľadajú tie svoje odpovede na otázky. V týchto knihách - či už to bol hinduizmus, tao, budhizmus, zen - som našla všetko potrebné. Neskôr - keď mi cvičenie tai chi - zachránilo moju obličku a keď prišiel pri fyzickom útoku kontakt so smrťou - som už pátrať nepotrebovala. Najdôležitejšie je, ako človečiny konajú, čo vysielajú.. Pokora, láska - to sú snáď tie najdôležitejšie veci v živote! Mali by sme sa viac chápať.. pokračovanie článku
Nový deň. Chlad vzduchu zahalil aj moju dušu. Letný vzduch je preč. Pani jeseň nás zrejme rýchlo poctí svojou návštevou. Hľadím na sviečky na námestí, ktoré sú venované obetiam včerajšieho leteckého nešťastia, tragédie, ktorá sa dotkla nejednej citlivej duše. Plameň sviečky vo mne otvára nové otázky. Tému smrti. Stihli si títo ľudia uvedomiť svoje posledné minúty života? Alebo sa všetko odohralo tak rýchlo, že nič necítili? Plameň sviečok otvára neotvorené emócie, ktoré klopú na dvere. Pán Smútok - ráčte dnes vstúpiť do môjho kráľovstva! Vítam Vás a otváram moju bránu. Prišiel pravý čas! Dnes otváram dvere všetkým emóciám, ktoré pri pohľade na sviečky rozprávajú. Svojej pani smrti som sa pozrela na chvíľu do očí minulý rok. Pri fyzickom útoku ma takmer pripravila o život jedna ľudská bytosť. Viem iba jedno! Minúty nie sú minútami, staneme sa pozorovateľom samého seba, svoje telo vyzlečieme ako šaty. Pozeráme sa akoby na film niekoho iného.. Zobrazia sa všetky okamihy života, emócie.. Ťažko písať o neopísateľnom, nehmatateľnom... A tak to jednoducho na mňa dnes doľahlo. Otázky smrti.. Číhajú na nás zo všetkých strán. Nikdy nemôžeme s presnosťou odhadnúť, dokedy tu budeme.. pokračovanie článku
V okamihu, kedy mi písmenká idú samé do riadkov - píšem. V okamihu, kedy mi melódie znejú v šumení vetra - sadám za klavír a zapisujem guličky do notovej osnovy. V okamihu, kedy sa mi šmýka ruka sama po papieri a línie zrazu sami vytvárajú svoj tvar a formu - maľujem. Poznajú to všetky "tvoriace bytosti"? Nakoľko dokážeme byť ovplyvnení vyššími sférami univerza, nakoľko použiť to naše "racio"? Nakoľko sme schopní uniesť ten závan tvorivosti, správne sa vyjadriť a zaznamenať emócie do zmysluplnej a zrozumiteľnej formy? Tvoriace bytosti.. Umelcom sa vraj stáva ten, kto nevie uniesť ťarchu sveta, .. ten, kto si zo sebou nesie príliš veľa emócií a potrebuje ich vyjadriť, vykričať do sveta, pretaviť do inej formy - do písmenok, hudby, obrazu, sochy, fotografie, filmu, príbehu.. Emócie. Klopú na dvere nášho sveta každý deň. Radosť, smútok, spomienky, láska, svetlo, úzkosť, strach, hnev, nepokoj, harmónia.. Koľko existuje pocitov v nás samotných? Koľko existuje pomenovaní pre naše pocity? Dajú sa všetky vyjadriť, pomenovať? Tvoriaci svet umeleckých bytostí. Je iný? Intenzívne vnímanie pocitov ľudského bytia, farieb, zhlukov, prílišná empatia, fantázia, ktorá nepozná svoje hranice. pokračovanie článku
Kto som,..? Celoživotná diagnóza - Umenie,.. Nadmerne vnímavá bytosť prichádzajúca z Pluta (ktoré oficialne neexistuje..?? Pozri wikipedia.sk:-)), človečina milujúca záhadný farebný svet, s hlavou v oblakoch a na míle vzdialená od reality... Celoživotná láska - Astor Piazzolla a jeho Tango Nuevo, v ktorom sa naplno realizujem.. (trio-fatal.webnode.sk)
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
