Už je tomu raz tak! Veď je kríza! Koľko krát počúvame túto povestnú vetu? Jááj! Veď už sa.. už sa to snáď ani spočítať nedá! A Slováci už ani nepočítajú. Veď priznajme to - už sme si zvykli! Nie sú peniaze na školstvo, nie sú však peniaze ani na kultúrny rozkvet. Napadá mi stále iba jediné otázka? Na čo vlastne na Slovensku sú peniaze? Kam sa investuje? A vôbec.. Čo je vlastne pre túto krajinu prioritou? Niekedy mám pocit, že Slováci si jednoducho svoju kultúru akosi nevážia. A to, čo sa deje momentálne - je len dôkazom toho, že priority tejto krajiny akosi nejdú k rozkvetu kultúry. Veľa kvalitných ľudí - či už sú to ľudia z oblasti umenia, ktorí majú čo povedať, alebo sú to ľudia z iných oblastí - jednoducho odchádza z tejto krajiny. A niekedy by sa človek divil, niektorým sa naozaj darí v iných krajinách, len akosi na Slovensku nefúka pre nich ten správny vietor. Na nič nie sú peniaze, tak naozaj dochádza k tomu, že ľudia sa jednoducho otáčajú akosi - iným smerom. Mala by však rezonovať otázka: Na čom záleží? Čo je pre nás dôležité? Prečo sa na Slovensku nedarí ani školstvu, ani kultúre? Jedným z potešujúcich faktov posledného obdobia je pre mňa zrod V-Klubu v Bratislave. pokračovanie článku
Zo začiatku sa to zdá ľahké. To si myslia všetky človietky, dokiaľ si "bubnovanie" nevyskúšajú. Rezonancia bubnov a špecifických spevov prenikala celým priestorom. Zdalo by sa, že nie sme na Slovensku. Zdalo by sa, že nie sme vôbec ani v tomto časopriestore. Za pár minút prenikne človekom rytmus bubnov, ktorý ma nepóchybne očistnú funkciu. Veru.. A bolo sa na čo pozerať! Hudobné zoskupenie Jamadan má čo ponúknuť nielen na slovenskom hudobnom trhu. Rytmika nakombinovaná so zložkou spevu. Pohyb, kontrast. Až kým sa rytmy nezačnú prepletať do mnohovrstevného orgazmu. A zrazu sa to stane. Ste v inom svete. Niektoré človietky sa najskôr pohybu bránili. Po hodine bubnovačky však pocítite mohutný nárast energie. Všetko vo svojej prirodzenej autentickej podobe. Stačí zatvoriť oči a prenesiete sa do inej dimenzie. Vypnete myseľ. Je to akási meditácia. Rituál. Predsa len.. Aj takto niekedy človietky žili. Oslavovali život. Vítali slnko. Privolávali dážď. Spájali sa s nebeskými energiami, s veľkou Matkou, aby sa pokorili veľkej a mocnej pani Prírode, ktorá je najväčším mystériom života. Časy sa zmenili a človietky spohodlneli. Rituál - mal naozaj silnú moc.... pokračovanie článku
Stali ste sa maniakom aplikácií? Nový mobil, nové možnosti. A je to tu! Práááááásk! Tak či onak - chcete vedieť, čo daná vecička má všetko zabudované v tej zázračnej skrinke. Sú iba dva typy ľudí - človietky, ktoré používajú mobil iba na hovory a sms, .. no a potom sú takí, ktorí svoj telefón "prelustrujú" v krátkom čase i nečase:-), aby vedeli, čo sa v tej tajomnej mašinérii skrýva. Jasné, že to zatočilo aj somnou! Nerobte si nádeje! Áno, stala som sa na dva týždne závisláčkou aplikácií. Trvalo mi dva týždne, dva neuveriteľné týždne - koľko časuuuuuuu pomooooc! - aby som si od aplikácií "odvykla". "A to je aká aplikácia,..?? Ukáž, kde si to našla." - takto to prebiehalo, keď sme si vymieňali svoje aplikáciové skúsenosti. Je to veru biznis! A poriadny! Niektoré sú vážne dobré, ale povedzme si to na rovinu - niektoré sú vážne zbytočné a naozaj - treba dôsledne zvážiť, čo si do Vašej onej zázračnej skrinky inštalujete. Vírusy číhajú na každom kroku. Krok č. 1 - ako prvé si do Vášho telefónu nainštalovať antivírusový systém. To je veľmi dôležité! Môže sa Vám inak stať, že si niečo stiahnete do svojho "milášika" aj s vírusom. A to je veeeľmi nepríjemnééééééééé! .............. pokračovanie článku
Prípad č. 1 - ste objednaný na operáciu, ktorej sa aj zúčastníte, len akosi nezaúčinkuje narkóza a vy.. sa z operácie prebudíte. Že si to neviete predstaviť? Tak poďme ďalej - k bodu 2. Prípad č. 2 - ste objednaný na operáciu, Váš zdravotný stav sa postupne zhoršuje a vy hľadáte iné cesty, lebo.. sa z Vás stáva postupne troska. Ale.. všetko zlé je na niečo dobré - poviete si - a tak - si rozšírite obzory, spoznáte mnoho zaujímavých ciest, aj keď sú veľmi bolestné. Spadnúť, vstať. Znovu ten istý proces. Kdesi v diaľke je maličká nádej, že sa to raz skončí, že snáď človek stretne naozajstného človeka, ktorý je naozaj človekom. Nový telefonát. Operácia sa presúva na nedohľadný termín. A zrejme - ktosi si zaplatil vyššiu sumu a Vás jednoducho z čarovného zakliateho poradovníka vyškrtli. Nemáte na to síl. Peniaze. Ubúdajú. Postupom času sa Vám stenšuje peňaženka. Hľadáte nové možnosti, len všade ide opätovne o to isté - o väčšiu hodnotu peňazí. Časom takéto riešenie zavrhnete, pretože kto je na Pn - ledva vyžije. Čísielka na účte sa míňajú. Príliš rýchlo! Musíte sa obracať ešte viac. Ak nechcete piť už iba vodu a kupovať suché rožky! Siahate do rezervy. Kolotoč. Únava. Zistenie.. pokračovanie článku
Hory, lesy, dobre Vám je,... - tak na to som si spomenula pri pohľade na zasnežené Tatry, keď som čakala na vlak. A bolo že ich dnes krásne vidieť! Fúúúú, človeka až zamrazí - pri pohľade na takú dokonalosť, na toľkú krásu, zacíti na chrbte zvláštne mrazenie a chvenie od tej nádhery. Nadýchla som sa.. ešte raz pozrela a nastúpila do vlaku. Vlak sa najskôr javil ako celkom "znesiteľný" po stránke obsadenosti človietok. No bol to veľký omyl! Už na ďalšej zastávke sme sa o tom všetci dokonale presvedčili - že je predsa nedeľa! A tak to začalo! Najskôr sa ľudia musia nejako do toho vlaku narvať. Človek by povedal - nastúpiť! - ale nie, tu to s nastupovaním nemalo nič spoločné. Ako takmer vždy na trase Košice - Bratislava - aj dnes sme sa presvedčili, že také ľahké to nebude. Prásk! Občas, keď už sa zdalo, že sa nič nedeje - predsa len - spadol batoh na spiacu človietku. Tá od samej "rozkoše" nevedela, čo robiť. Predsa len, keď sa zobudíte - potrebujete sa trošku "aklimatizovať v priestore". Po narvaní sa človietky konečne usadili, padanie batohov neskôr ustalo a zdalo sa, že nás už nič neprekvapí. Až neskôr nastúpili obyvatelia rómskej menšiny, ktorí nám opäť ukázali, že...... pokračovanie článku
Posledné týždne priniesli príliš veľa bolesti. Bolo treba vstať. Zodvihnúť hlavu. Ísť ďalej. Za krátky čas došlo k mnohým poznaniam. Na jednej strane tu bol zvláštny pocit, že som posledný kolaps prežila, na strane druhej som akosi nevedela fungovať v materiálnom priestore. Trvalo mi dosť dlhý čas, kým som sa akosi "stabilizovala" v materiálnej dimenzii. Operácia bola v nedohľadne, za vyšetrenia som dala nemalo peňazí, riešenie však neprichádzalo. Nebudem opisovať svoj zdravotný stav.. Na to, čo sa všetko udialo za posl. týždne - by nestačilo ani sto blogov. Myslíte si, že keď si starostlivosť zaplatíte, nastane zmena? Niekedy to môže byť veľký omyl! Po niekoľkých týždňoch sa moje telo menilo na akúsi trosku, ktorá bola čoraz zdevastovanejšia. Vstať. Zdvihnúť sa. Nájsť nové riešenie. Počúvať sto päťdesiat teórií a riešení, čo všetko by mohlo pomôcť a cítiť bolesť. Nájsť nový pohľad. Smer. Možno nového lekára. A potom to strašné zistenie - že sú to obyčajní úžerníci! Nový pocit. Nové riešenie. Zlyhanie. Tma. A pocit bezmocnosti, že sa nemôžete pohnúť. A potom, keď si už myslíte, že ste to všetko zvládli - príde niečo horšie. Hm, takmer ma to stálo život... Na prahu rokov,.. pokračovanie článku
,..povedal pán, ktorý mal už nemalý košík. S patričným komentárom o konci šveta - nakoniec ako sa to na spiši hovorí - prirucil kilo jabluk:-) Jeho obsah košíka prekračoval všetky hranice. Zdalo by sa, že práve nakupuje na koniec sveta - aby mal patričné zásoby. Ale nie! Omyl, on práve naopak! Niekto sa pousmial, niekto zhodnotil, že niečo také je predsa len možné, niekto dokonale uveril a zobral si dovolenku, niekto odcestoval, ako zhodnotili obyvatelia rómskej príslušnosti: "Ta budze bašavel".. A nepochybujem, že bol. No - aspoň niekto vie osláviť hodnotu života na patričnej úrovni! Ostatní iba mávli rukou a hrdinsky dodali: "Vedel/a som, že sa nič nestane!" Sme vlastne hlupáciiiiii!!! Celé ľudstvo uviazlo v strašnej hlúposti. Máme toľko informácií, máme taký pohodlný život, kde nás technika dostatočne vzdeláva, ale aj pripútava - a my sme neskonale hlúpi. Človečiny majú stále tendencie brať veci doslovne. A ktovie - ako to vlastne oni múdri Mayovia mysleli. Je to poučením - čo všetko naša ľudská myseľ vie vytvoriť. Koľko filmov na tému o konci sveta, koľko námetov o tom, aká katastrofa sa stane. Už len bdejte a čakajte na zánik! Hlavne.. nič pre to nerobte! Nakupujte!:-) pokračovanie článku
Ručička na váhe ukazovala po dvoch týždňoch 55,5 kg. To bol výsledok, ku ktorému som sa dopracovala počas posledných týždňov. Od záchvatu - ktorý mi výrazne zmenil život - už nikdy nebolo nič také ako pred tým. Takmer som prišla o slepé črevo - vplyvom chybnej diagnózy. Také malé šťastie v nešťastí. Mám pocit, že odvtedy môžem písať o lekárskej staroslivosti knihy. Také malé zverstvo. A keď už neviete, čo je to tá nadštandardná služba, lebo sa Vám nápadne stenšuje Vaša peňaženka - príde trpké poznanie, ako to funguje v našom zdravotníctve. Gastroskopia, sonografia, iné vyšetrenia, pri každých dverách iný komentár. Modriny na rukách z injekčných striekačiek, pár modrín na duši - že som vlastne strašne naivný človek, ktorý mal o lekárstve trošku inú mienku, to všetko tu bolo. Živé, prítomné, reálne.. Pár kolapsov, stavov, kedy telo jednoducho vyplo. Tma. Postupom času som sa naučila tieto stavy zvládať, ocitnúť sa kdesi medzi vedomím a nevedomím, kedy už nič nevidím, len silou vôle som schopná riešiť situáciu. A také by to bolo jednoduché, keby ľudia boli občas ľuďmi, keby prejavili emócie, otvorili svoje srdce. Zrazu.. sa začali meniť náhľady na život, booooooooooom!!!!!!!!! pokračovanie článku
Kde sú takí lekári, ktorí sa pri založení spisu aj pozrú na človeka ako na ľudskú bytosť,..? Mojim cieľom je zistiť, či sa na Slovensku nachádzajú takí lekári, ktorí prepájajú poznatky západnej medicíny s poznatkami starej čínskej medicíny. Energetické centrá, dráhy, párové orgány... Pátram, pátram a nenachádzam. Neznamená ale, že keď nenachádzam - tak takí neexistujú. Prečo sa u nás v zdravotníctve deje to, čo sa deje? Prečo je všetko iba o peniazoch a o jednostrannom prístupe? Prečo sa stáva človek iba zložkou, písmenkami hodenými do určitého programu? Spisom? Prípadom? Prečo človečenstvo nemá v zdravotníctve miesto? Sú ešte aj lekári, ktorí sa zaujímajú aj o alternatívne smery, ktorí majú znalosti z ayurvédy, čo však nevylučuje, že ich spájajú so západnou medicínou? Prečo na Slovensku funguje zdravotníctvo tak beznádejne ako funguje? Prečo sa všetko kategorizuje na peniaze? Sú až tak podstatné? Prečo ovládajú na Slovensku systém zdravotníctva ľudia, ktorí nedokážu pochopiť, že ideme zlou cestou a ľudia sú z toho zúfalí? Prečo v zdravotníctve nemá miesto človek ako ľudská bytosť, ktorá nie je zložená iba z kostí, ciev, orgánov, svalovej hmoty, tuku, atď,..? Sú ešte takí?.. pokračovanie článku
Mala vážnu tvár. Chcela zvýrazniť svoju dôležitosť. Veľké okuliare jej na tej dôležitosti existencii ešte pridávali. Prenikavé oči sledovali iba písmenká na monitore. Ťuk, ťuk, ťuk.. Človek má pocit, že nadobúda rozmery akéhosi stroja. Pri komunikácii s touto bytosťou, ktorá si hovorila lekárka som mala pocit, že vlastne ani reálne neexistujem. Nezáležalo veľmi na tom.. kto som, ako sa cítim. A na čom vlastne záležalo? Keď sa človek necíti dobre, je precitlivelý a uvažuje inak. Bolí ho každý pohyb. Boli sme všetci na jednej lodi. Aspoň nachvíľu som mala ten pocit. "Zašpinili ste mi moje lehátko, inak - máte to tam napísané, že sa máte vyzuť...", upozornila ma táto strašná bytosť karhavým výrazom. Nechcela som sa jej už pozerať do očí. Lenže ona.. Ona sa na svojich pacientov nepozerala. Chvíľku som tam sedela a pozorovala ju pri práci. Iba prehodila list na monitore, vo svojom počítačovom programe. "Vysoký cukor, pôjdete ešte na sono, a tú hypoglykémiu musíme nejako riešiť, oblečte sa, zoberte si papiere a choďte..." Rozprávala dosť hodný čas, lenže mne to nejako nedávalo zmysel. Ani nemohlo - lekárka sa totiž nepozrela a myslela si, že tam sedí niekto iný. A takto........... pokračovanie článku
Bááác.. Stalo sa to. Iba tak. Znenazdajky. Jednej noci, kedy sa všetky túžby miešali so snami a sny sa snažili premeniť na realitu. Iba jeden krok a.. potom na chvíľu tma. Vedomie je zvláštny fenomén. Sme tu a zároveň nie sme. Keď sa bolesť začala stupňovať, prestávala som počuť a postupne vidieť. Rukami som sa ohmatávala a pritom som bola už v inej dimenzii vedomia. Som tu a zároveň nie som. Tak nejako to pravdepodobne je aj s našim životom. Ide tu o čosi viac ako hmotnú schránku, ktorú máme momentálne požičanú na určitý čas. Bááác! Podivné zhluky zvukov urobili niečo ako symfóniu medzi vedomím a nevedomím. Kde je tá hranica? Stalo sa to! Iba tak. Znenazdajky. Bola som tu a zrazu som tu nebola. Keď sa k bolestiam brucha pridala akási prapodivná triaška - vedela som, že to nebude také jednoduché. Keď človek nemôže zrazu ovládať svoje telo - zamáva to s ním. Každý pohyb predstavoval bolesť. Pomaly. Ľahnúť si na druhú stranu. Koľko robíme pohybov? Človek si to paradoxne uvedomuje až vtedy, keď ho bolí každý pohyb, každý nádych a výdych. Telo. Zvláštny to mechanizmus. Keby to bolo iba také jednoduché - preskenovať celého človeka a stanoviť príslušnú diagnózu. Bolo by to ľahké.. pokračovanie článku
Učitelia. Zvláštna to kategória človietok. Stále sme so všetkým spokojní. A mnohí sa iba zatvária a povedia: "Tak to v školstve chodí!" Zdražujú sa potraviny, ceny idú stále nahor, iba naše platy akosi stále zaostávajú za ostatnými krajinami Európskej únie. Tento článok nie je o plakaní nad rozliatym mliekom, mlieko už rozliate dávno je! To iba spoločnosť dávno zaspala na vavrínoch a nevidí, že tento problém má hlbší rozmer. Iste - veď čo už, keď máme tie prázdniny! A už vidím tie reakcie! Niekto mi bude zazlievať, že sa zase sťažujeme, niekto napíše - že čo všetko my máme a čo by sme ešte nechceli, keď sa iba "hráme" s deťmi v pracovnej dobe. A iný zase napíše - choď pracovať inam a nepíš siahodlhé blogy, kde sa sťažuješ. Vyčerpala som všetky možnosti? Určite nie -ľudská myseľ ich vie vytvoriť nespočetné množstvo! Nie, nesťažujeme sa, iba vyjadrujeme svoju alarmujúcu nespokojnosť - ide o postavenie učiteľa v spoločnosti.. Vraj - štrajkovať zase môžme, máme na to právo - páni poslanci sa nám takto smejú rovno do ksichtu! Plakať nad rozliatym mliekom nebudeme, iba ak by sa to mlieko už dávno zmenilo na zákvas, ktorý sa nemôže pohnúť a je také husté, že už sa ani nerozleje... pokračovanie článku
Nenechajme sa zmiasť! Nemusí byť večer! Dokonca - nemusí byť ani noc, či neosvetlená tmavá ulička, kde je momentálne málo ľudí. To, že krádeže, či iné podobné trestné činnosti sú páchané za bieleho dňa - je dnes už asi úplne normálne. Čoraz viac ľudí sa o tom má možnosť presvedčiť. Tento prípad je starý asi dva týždne. Aby ste sa niečomu podobnému mali možnosť vyhnúť - rozhodla som sa uverejniť tento článok. Opatrnosti nikdy nie je dosť! Majme oči aj na stopkách! Že je svetlo, biely deň, kde je momentálne veľký počet ľudí? Ani v tomto prípade si nebuďme až tak istí! Očami takmer okradnutého človeka: "Miesto činu - Hornbach Bratislava. Je práve niečo pred dvanástou hodinou doobeda. Parkujem svoje auto v spokojnosti. Ešte si neodopínam pas. Pozriem na svoje zmeškané hovory v mobile. Otváram dvere auta, keď sa nadomnou zrazu zjaví muž, ktorý vyzerá na pohľad seriózne. Využíva túto dokonalú príležitosť otvorenia dverí môjho auta a hádže mi do auta malú zvláštnu nenápadnú krabičku. Čo v nej je? Hodinky. "Nekúpite si hodinky za 980 eur? Značkové, dobrá cena za takú značku", takto začína na pohľad celkom nevinná komunikácia asi dvojmetrového róma vo veku asi do 35 rokov...... pokračovanie článku
Iba.. Zhoda okolností, podobných udalostí, ktoré na seba nadväzovali v krátkom čase - ma prinútili nad otázkou - ako ďalej? Je toto normálna spoločnosť? Z času na čas - si takúto otázku kladieme všetci. Začalo to takto.. najskôr sa mi zasekla ráno kontaktná šošovka. Ostala v oku. Alebo neostala? To som nevedela. Nebola som si istá, či spadla na zem, alebo je vnútri. Začalo sa pátranie. Ale neskôr - myseľ zapracovala! Oko sčervenalo, lebo som ju neustále hľadala a rozpínala oko, či tam nie je. Večer som sa vybrala na pohotovosť. Lenže v jednej nemocnici nebol očný lekár a už som bola tak unavená, že som si nevedela predstaviť, ze mám ísť večer v takom nečase inam. Ráno som sa vybrala za očným lekárom, nech mi pozrie, či tam niečo mám. Narazila som však na problém - chcel po mne registráciu, nejaké poplatky, atď.. "A čo si myslíte, že sme charita, slečna?" Koniec mesiaca, moja peňaženka sa nápadne stenšila, táto možnosť bola nereálna. Unavená, zničená, táto šarvátka v očnej ambulancii mi nepridala. Situáciu som nezvládla a rozplakala sa. Prejav slabosti? "Poradím Vám dobré kvapky. Alebo viete čo? Vyskúšajte očianku. Je na oči účinná", dopovedala pani Jana - bola veľmi milá:) pokračovanie článku
..povedala jedna pani v autobuse, ktorý sa pohyboval svojou obvyklou rýchlosťou naprieč Dračím údolím Petržalky. "A vy zase do mňa kašlete! Čo si myslíte, že tu môžete len tak kašlať? Chcete všetkých nás ešte stále zdravých ľudí nakaziť?",... "No ale on strašne smrdí, prepáčte, že Vás ruším, ale musela som si vážne odsadnúť..", prihovárala sa mi spomenutá pani ďalej. A bolo.. Bolo po čítaní knihy! Po pokoji! Po kľude! Po celodennom chaose si chce človek aspoň večer oddýchnuť cestou z práce! A keď sme začali kašľať viacerí.. otočila sa zase iná pani, ktorá sa na nás vážne pozrela. Aký vážny, ale ostrý pohľad! Ehe - zakašľal pán, ktorý sedel opodiaľ. Ehe ehe - zakašľala som ja. Ehe ehe ehe - to bolo už tri krát! Pozoooooor! Pani sa začala príliš na nás pozerať! A zrejme.. bude nasledovať ostrá kritika - "nadcháčov" a "kašliačov". Zatiaaaaľ... sa ale pani "kašľokritička" dosť drží! Vnímame a sledujeme, že jej dobre tečú nervy. Už si nemá kam presadnúť! Ehe ehe ehe ehe - to bol dialóg "kašliačov". Vyslovujem waaaaau! Presne viem, ako by som to zapísala hudobne! Som ja normálna vlastne? :-) Začínam v mysli počítať rytmus "kašliačov" . Vidím noty, pomlčky, trámce! Deformácia!:) pokračovanie článku
Snažíme sa hľadať rôzne cesty. Cesty, ako obohatiť detský svet. Cesty a spôsoby - ako to tým malým bytostiam vysvetliť, aby pochopili to, čo ich chceme naučiť. Popri týchto cestách si obohacujeme vlastné obzory, meníme sto krát pohľad na danú problematiku, spoznávame aj my - ten krehký svet detských duší. A priznajme to - máme ho vlastne radi! Detský svet je totiž úplne iný ako svet dospelých. Spojiť dospelácky svet s detským svetom - prináša vzájomné obohatenie. Deti všeličo vycítia. A vedia to s presnou istotou. Vedia vycítiť rôzne emócie, to len my dospeláci si myslíme, že ich oklameme racionálnym zdôvodnením, ktoré máme práve naporúdzi. Ale.. nie je to také jednoduché, ako by sa mohlo zdať! Deti predsa neoklamete! Práca s deťmi posúva človeka do iných dimenzií, a najmä - ak s nimi pracujete individuálne. Denné rozhovory.. ich veľký svet.. otázky - ktoré aj nás učiteľov privádzajú ku každodenným zamysleniam.. Svoju prácu robíme tak - ako vieme. Aká škoda, že učiteľ sa ocitá vždy v tej naspodnejšej priečke! Ako je to vôbec v tejto spoločnosti možné, že na to najzákladnejšie - ako je vzdelanie - nie sú peniaze? Na všeličo máme na Slovensku peniaze.... pokračovanie článku
A začalo to takto: vysvetľovala som miernu nezrovnalosť, popritom - mierne nahnevaná som sa snažila obhájiť svoju "pravdu".. Lenže - medzitým.. niekto, akoby stlačil iný gombík a prepol ma do modu pozorovateľa - vlastnej osoby. Práve z týchto dôvodov som si po chvíľke začala pripadať strašne smiešna! Obrátka. Zmena. Deň druhý - iná zápletka, ten istý sled udalostí - iný pohľad na vec, už menej emócií, obrátenie situácie na srandu. Čo urobí v takom prípade iná človietka, ktorá zastáva protinázor? Takmer sa vznáša od nepríčetnosti, pretože si myslí, že si z nej robíte dobrý deň! A keď vidí ten Váš úsmev - takmer Vás znesie zo sveta:-) Lenže.. vy ste iba chceli situáciu zľahčiť. Avšak - celé to vyzerá navonok úplne inak, než by sa mohlo zdať. A možno sa Vám to celé - samému sebe - zrazu zdá akési smiešne? Áno, sme smiešni.. Všetci! Z času na čas sa to stane každému. Berieme sa príliš vážne. Berieme príliš vážne okolnosti a udalosti, ktoré sa nás dotýkajú. Svoju prácu, konflikty, zápletky.. Niektoré ľudské bytosti si potrebujú ale neustále dokazovať, čo všetko pre spoločnosť urobili.. Potrebujú akosi "zdôležitieť". Áno! Toto slovo sa mi páči - vystihuje občasný stav človietok! pokračovanie článku
"Pani učiteľka, môj ocko ide do Nemecka za prácou. Už sa neuvidíme. On je lekár. A viete koľko tam zarábajú lekári? A pani učiteľka.. viete koľko v Nemecku zarábajú učitelia? Nechceli ste ísť aj vy do Nemecka? Mali by ste sa tam lepšie..", povedal raz na hodine klavíra jeden môj žiak, s ktorým som sa v júni rozlúčila a videla ho posledný krát. Mladá rodina sa presťahovala do Nemecka. Za prácou. Za lepším životom. Za lepšími výhliadkami na život. Oči malého chlapčeka boli plné očakávania. Nádeje. Že všetkým bude akosi lepšie. Ťažké rozhodnutie - či ostať, alebo ísť.. váhanie.. sa jedného dňa zmenilo na pevné rozhodnutie - začať inde. Na inom mieste. S inými možnosťami. Jedného dňa sa dvere ich domu predsa len zatvorili a mladá rodina vykročila na inú cestu. Do inej krajiny. Hovorí sa, že Slovensko - bude za pár rokov krajinou dôchodcov. Začína sa táto teória napĺňať už v tomto čase? Koľko človečín odchádza? Za inými možnosťami? Koľko mladých ľudských bytostí si zbalí veci a začne niekde inde? Od nuly? Nanovo? O zdravotníctve sa toho popísalo dosť. Zatvorenie zdravotníckych zariadení, mohutné protesty, odchody a dilemy mnohých ľudských bytostí, ostať - ísť? Psychický nátlak... pokračovanie článku
Byty, byty, byty! Ááách, večný problém nás mimobratislavských prisťahovaleckých človečín. Aké má človek možnosti? Zaviazať sa hypotékou na 150 svetelných rokov, alebo žiť v podnájmoch - až kým si človek neujasní situáciu - kde chce ostať natrvalo žiť. Kočovný svet má mnoho výhod, ale ako všetko - má aj svoju temnú tvár. Záleží - ako sa na celý problém pozeráme. Za ten dlhý čas, čo som v malej Bratislavôčke - som vystriedala osem bytov, mimo vysokoškolských internátov. A veru - aj takýto kočovnícky život ponúka mnoho dobrodružstiev, mnoho stretov so všelijakými človečinkami. Svet, kde sa prelínajú životy, kde sa ľudia navzájom od seba učia, kde kompromis hrá prvé husle. Ako v rytme tanga - občas ustúpiť, občas vykročiť, občas sa nechať iba viesť... A občas jednoducho radikálne zmeniť pomalé tango na rýchle, vystriedať partnera, nová klapka, nový byt, nový priestor, nové človečiny, a zase odznovu! Nové problémy, ktoré akosi nezapadajú do predchádzajúceho starého odskúšaného scenára, ani zďaleka sa situácie nepodobajú na tie zažité predošlé! Ajaaaaaaaaaaaaajaj! Irónia života! Keď si myslíme, že sme na niečo prišli, že už sme sa niečo naučili, vtedy príde úder do nosnice! Au! pokračovanie článku
Petržalský Draždiak. Miesto odpočinku mnohých človečín. Doteraz - sme ani nezaváhali, či je toto jazero vhodné na kúpanie. Mnohí z nás však dostali šok, keď sa na internete objavila správa - "Pozor! V Dráždiaku sú sinice!" Táto správa vyzýva občanov, aby sa v jazere nekúpali! Dôvodom je výskyt siníc. Od 27. júla 2012 je na Draždiaku zákaz kúpania. Tieto informácie sa objavili na internetovej stránke Úradu verejného zdravotníctva. Zaujímavé je, že ešte 18. júna 2012 - sa objavuje správa o tom, že voda v jazere Draždiak je zdravotne nezávadná. A ešte zaujímavejšia je informácia stará niekoľko hodín (Dobré noviny) - že voda v jazere Draždiak je opäť vhodná na kúpanie. Podľa vyjadrenia hovorkyne Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Kataríny Nosálovej - "Vyšetrenia vzorky vody z dnešného dňa už nepreukázali nadlimitný výskyt siníc. Z tohto dôvodu je možné považovať upozornenie na nevhodnosť vody na kúpanie za bezpredmetné." Objavili sa isté špekulácie, ako to teda s jazerom Draždiak naozaj je...??? V priebehu niekoľkých hodín vyšli 2 správy o jazere Draždiak. Ak sa urobili vzorky vody - muselo byť predsa jasné, či je jazero na kúpanie vhodné - alebo nie. Kde je pravda??? pokračovanie článku
Pri sledovaní českých internetových stránok ma zaujala diskusia na tému novej Reality show - Pláž 33. Takmer vo všetkých prípadoch - až 145 krát bola reakcia na Reality show televízie Markíza rovnaká. Odpad! To ma nesmierne zaujaloo! Konečne sa ľudské bytosti začali vyjadrovať na túto aktuálnu tématiku, ktorá človečinám úplne a načisto vymýva mozgy! Farmy, Paradajsy, Mama ožeň ma, Pláže.. Televíziu nesledujem, ani ju nemám doma! A vôbec sa to v tejto chvíli nehanbím priznať! Veď.. Načo by mi bola? Poznám už niekoľko človečín, ktorí telku predali! Tento "trend" v súčasnosti pokračuje! Stále viac ľudských bytostí si dáva otázku - "A načo mi je vlastne televízor?" Takto začínajú niektorí ľudia úplne bežne fungovať! O relácii Pláž 33 - som doteraz nič netušila. Pri jednej z prechádzok po nábreží Eurovea - mi ale nedalo - nevšimnúť si - čo nového tam pribudlo! A také to bolo pekné nábrežie! My človečiny! Sme my ale trkvasi!!! Musíme všade napchať umelé pláže, naviac - upozorniť tak turistov - na reality show? Kto produkuje tieto plytké relácie? Iná otázka je - kam sme sa to dostali - že sa musíme prizerať na takýto úpadok?! Aj to je žiaľ odraz spoločnosti, v ktorej žijeme... pokračovanie článku
"Veď aj ty si dáš občas, nie??",...spýtala sa ma jedna ľudská bytosť,... Išlo o používanie marihuany a iných podobných látok.. Nikdy som si nemyslela, že práve táto bytosť siaha po takomto "bahne".. Bola som dosť šokovaná touto otázkou, pred niečím takým mám - a vždy som mala - rešpekt! Bolo to v ten istý večer - keď som si na internete pozerala články a rozhovory známych celebrít, ktorí sa k užívaniu narkotík verejne priznávajú! Ako sa tak stretávam s mnohými človečinami - pozorujem už dlhšiu dobu, že medzi mladými ľuďmi je užívanie drog - úplne bežné. Milí rodičia - iba jeden odkaz - majte sa na pozore! Sledujem to už dosť dlhú dobu, že mladí ľudia čoraz viac skúšajú drogy!!!!! Začína to marihuanou, ku ktorej sa dnes už - priznáva skoro každý druhý mladý človek. Niektorí však - priznávajú - a to úplne otvorene!!! - bez nejakých rozpakov - že už vyskúšali neraz aj niečo iné a tvrdšie! Osobne to zachytávam už dosť dlhý čas - a som z toho smutná, že mladí - zdraví ľudia si takto ničia svoje životy! Začína to marihuanou - "veď to je úplná normálka, mali by to zlegalizovať. Už by som nemohol/nemohla - bez toho byť, žiť. Keď potrebujem inšpiráciu - siaham po marihuane"...... pokračovanie článku
A taký to bol pekný večer! Okerenený hudbou, tancom, vôňou leta, pocitom slobody, chuťou pestrého života.. Pozerali sme sa na oblohu, na oblaky, vnímali letný vzduch, prežívali jeden z pekných ľudských momentov bytia, priestor dýchal emóciami ľudských bytostí, na tvárach človečín sa konečne zračil aj úsmev a všetko bolo zrazu o čosi krajšie, sviežejšie, .. únava človietok odišla na čas na dovolenku, povedala svoje "dovidenia".. Šťastie a spokojnosť sa naplnilo priestorom a človečiny akoby pookriali! Príjemná hudba, oblaky rozprávali svoje rozprávky, víly sa dotýkali ľudských bytostí o čosi viac ako inokedy, malé človečinky sa občas pristavili, svojou prítomnosťou nás nakrátko zlákali do svojho sveta kúziel a zázrakov. Do sveta bezstarostného života, kde je všetko možné, kde sa zázraky dejú rýchlosťou záblesku svetla, kde miznú zložité otázky, kde .. svet žiari tými najpestrejšími farbami - aké vôbec existujú, kde Alica vyberá kúzelnú paličku a človečiny lietajú na lietajúcom koberci... Všetko bolo zrazu akési.. krajšie, šťavnatejšie ako inokedy.. žiarivejšie.. Človečinám nevadil ani dážď, v mysli sme tancovali svoj tanec na oslavu padajúcich kvapiek, až do chvíle kedy....... pokračovanie článku
A davy fanúšikov ho vítali! Pomaly... že mu neprestreli červený koberec! Reper, ktorý sa tváril - akoby na ňom svet stál - úplne ohúril davy teenegarov. Ohúril "teniskáčov". Vyrastá nám "tenisková generácia".. Nemám nič proti repu, aj keď - uznávam - nie je to práve moja krvná skupina. My ostatní - zainteresovaní účastníci koncertu, ktorí sme sedeli v hale pre Vip hostí - sme si tak začali klásť otázky. Chvíľku - sme sa cítili ako účastníci natáčania paródie - seriálu Partička, alebo Uragán. Vtip bol v tom, že toto bola holá realita... Tragi - komédia! V mohutnej diskusii - vznikla tak otázka - kam sa uberá slovenské umenie? Neskôr - vznikla ale otázka - čo je to umenie? Nahliadla som do googlu - ten má predsa na všetko odpoveď! Umenie - v minulosti a dnes? Vzniklo mnoho otázok, na ktoré nikto nevedel odpovedať. Dá sa porovnávať minulosť so súčasnosťou? Predsa len - žijeme v inej dobe, každá doba má svoje špecifiká - nepochybne aj táto! Umenie - je určite ovplyvňované podmienkami, v ktorých žijeme. Spoločnosťou. Filozofiou ľudských bytostí. Je to o tom, ako vnímame život, v ktorom žijeme. Nemôžem sa ale ubrániť pocitu, že sme uviazli v napodobňovaní starého. V imitácii.... pokračovanie článku
Miesto činu - Fitolandia. Taká obyčajno - neobyčajná krajina všedno - nevšedných človietok, ktoré sa snažia žiť. Čo znamená slovo "žiť"? (Svoju odpoveď posielajte na adresu - Ulica Hmlisto - Neistá, dvere č. 5 - občan Fitolandie - Dr. Ešteživý).. Mnohé človietky z krajiny Fitolandie - si myslia - že Žiť = Prežiť. Vraj - synonymum! Iným slovíčkom je slovo - "Prežuť". Čo všetko dokážu človietky z krajiny Fitolandie "prežuť"??? Ich náčelníci ich naozaj statočne skúšajú! V duchu hesla - "Kopni - požičiam Ti moju nohu" - dokážu prežiť - a aj prežuť všeličo! Náčelník Fitolandie človietky neustále obrusuje - a skúša - čo všetko sa dá na človietky aplikovať! Aplikácia noviniek - sa deje celkom rýchlo! Prežúvavé človietky sa predsa celkom rýchlo učia! Rýchloprežúvavce! A niektorí Aplikovači noviniek sa zasa celkom rýchlo učia - ako oklamať celý tento absurdný systém, ktorý sa tvári, že má pravidlá a svoje zákony, hodnoty.. Čo je to ale hodnota?? Človečenskosť sa už dávno nenosí - je to iba prežitok starých dôb a precitlivelcov, ktorí majú neustále veľa otázok - kam smeruje tento zvláštny svet plný absurdných para - normálnych javov? Aplikácia noviniek sa deje rýchlosťou svetla.... pokračovanie článku
Jedného dňa sa ľudská človečenskosť zbalila. Kam sa stratila? Zabuchla svoje dvere z niektorých sŕdc ľudských bytostí. Vyhnali ju. Ľudské bytosti z Človečenského kráľovstva. Ľudskosť - to sa predsa dnes už nenosí! Akosi nie je v móde! Módnym hitom sa stáva tvrdosť. Tá dnes láme rekordy na priečkach! Najnovšia novinka módy v kráľovstve Človečenstva. Nech sa páči! Má mnoho podôb a variácií! Len sa nenechajte núkať! Predsa by ste neboli iní - a nevyčnievali z radu človečenských bytostí! Predsa by ste nepatrili medzi precitlivelcov, ktorí sa zamýšľajú nad každou otázkou, emóciou, ... Predsa by ste nechceli patriť medzi outsiderov spoločnosti! Alebo áno? Ale no taaak... treba sa prispôsobiť toku spoločnosti!Tvrdší a silnejší vyhráva! Začína to takto: Niekto sa začne tváriť, že jeho emocionálna tuposť a tvrdosť je v poriadku. Valcuje ľudské človečiny a sugescia je jeho veľkým priateľom. Nie je nič jednoduchšie - ako niekomu dávať do hlavy, že takto - je to predsa úplne bežné! Čo sa stane s človečinami? Prípad č. 1 - človečina po čase uverí, že takto je to správne a začne to akceptovať ako bežný stav, ktorý je reálny. Po čase - jednoducho uverí, že je to práve takto správne....... pokračovanie článku
Po tom, čo sme si dali v jednom podniku presolenú slepačiu polievku , ktorá bola takmer nejedlá - nám polievku vymenili. Vraj Šampiňónová,... a bola ešte horšia! Čašník sa ale tvárill, že nám vyhovel. Moja kamarátka si "náhradnú" polievku nedala. A dobre urobila! Opätovný príchod čašníka. Klapka č. 2 - Účet. Veď - ale dámy, mali ste si možnosť vybrať - buď druhá polievka, alebo zaplatíte tú slepačiu! Klapka č. 3 - Rezignácia. Čo s takými človečinami? Klapka č. 4. - únava z celej situácie. Klapka č. 5 - Nákup. Znechutená som sa pobrala niečo si nakúpiť dobré na večeru. Klapka č. 6 - Nadšenie! Také normálne. Človečenské. Klapka č. 7 - Fantázia. V mysli sa prehráva celý film. Úžasné jedlo, vôňa - ktorá sa nesie priestorom. Vidím ho! Jedlo, ktoré už aj cítim. No len počkať! Pomaly.. Klapka č. 8 - Realita. Nič čo by som chcela - nemajú.. Klapka č. 9 - Oboznámenie fantázie a mysle so skutočnosťou. S reálnym stavom. So situáciou, ktorá nastala v tomto čase a priestore. Bez prikrášľovania. Bez ozdôbok. Klapka č. 10 - Šok. Prečo v oddelení mäsa vonia savo? Kráčam priestorom - a... presviedčam samú seba, že.. nemám na výber - Si tu, si hladná. Chce sa Ti ísť niekam inam? Taaak.. pokračovanie článku
Facebook. Sociálna sieť, ktorou žije niekoľko milión človečín. Uverejňovanie fotiek, profilov, statusov, akcií, podujatí, myšlienok, názorov. A niektoré človečiny sú na tejto zábavke absolútne závislí. Všetko má však dva konce. A tak je to aj s Facebookom. V konečnom dôsledku - záleží od uhla pohľadu. Mladí ľudia sa prestali spolu stretávať tak povediac - "live" - niektorí sa naozaj tešia, keď môžu prísť domov, uverejniť si svoj nový status na nástenke a čakať, kým si ich status života všimne niekto iný. Iné človečiny využívajú Facebook iba ako spoločenský status. Majú tak prehľad o rôznych koncertoch, podujatiach, nových výstavách atď.... O tom, ako narábať s Facebookom - sa snažím upozorniť najmä deti. Ich rodičia často nemajú čas na svoje ratolesti, možno nie sú v používaní internetu tak zdatní, aby si mohli odkontrolovať - čo tam ich ratolesti uverejňujú z ich osobného života. Smutným príkladom je šírenie rôznych správ, ktoré sa z času na čas na Facebooku objavia. Jednou takou je aj tento príklad. Počas napätia hokejového zápasu - Česko - Slovensko sa na Facebooku objavili rôzne odkazy pre človečiny. Uverejnené na stránke Facebooku: "Nech začnú Slovákom padať lietadlá!" pokračovanie článku
Slovenskoooooo!!!! Hééééja, héééja héja Slovenskóóó! Ozývalo sa všetkými kútmi našej malej Bratislavôčky. Kto vymyslel tento pokrik? Ktovie... odkedy sa vlastne používa. Historické korene pokriku.. Kde siahajú? Niekto myslel, až vymyslel toto! V sobotu sme sa.. triasli pred našimi bratmi Čechmi. No a čuduj sa svete! Šťastena nám priala! Koľko krát sme nad nimi v minulosti prehrali? Ľady sa prelomili - a v srdciach Slovákov sa zrazu zračil úsmev. Mesto začalo dýchať a pulzovať energiou. Veľkoplošná obrazovka pri Eurovei - nás sprevádzala hokejom celý deň. Príjemná atmosféra, napätie sa čoskoro stratilo, pretože bolo jasné, že to jednoducho vyhráme! A tešili sme sa naozaj veľmi! Po minulom prúseri, kde nám to nejako nevyšlo - sme sa tomu skutočne radovali! Naša malička Bratislavička ožila! Energia človečín pulzovala radosťou! Nech Bože dá, nech Bože dá - veď my na to mámeeee, nech Bože dá, nech Bože dá - ten víťazný boj! - znela všade táto naša hokejová melódia! Naše národné povedomie trošku stúplo. Človečiny sa hrdo bili do pŕs, zrazu vedeli kto sú a odkiaľ prišli! Eufória z radostného davu dávala energiu! Posledné minúty zápasu a natešené človečiny skákali od radosti!..... pokračovanie článku
Sobota. Čas nakupovania. Rozmýšľam. Čo kúpiť. Na čo mám chuť? Dobrá slepačinová polievka sa na víkend vždy hodí. Na tú sa vždy teším! Oddelenie mäsa. Tak. Zobrať kuracinku a už odcupitať ku pokladni! Pohľad na regále ma pobavil! Žmurklo na mňa "Úprimné kurča". Poznáte ho? A hovorí: "Nikdy som nebralo doping, je to proti môjmu presvedčeniu." Žeby mali kurčatá presvedčenie? A vraj má aj rodokmeň. Pozreli sme sa so spolunakupujúcou na seba, poobzerali úprimné kuratá. Dorazil k nám nový trend bio kurčiat? Keď som bola v Nemecku, už pred niekoľkými rokmi tam tento divný trend fičal. Nemci iné ani nejedli snáď. Ale - raz keď som šla na nákup a kúpila normálne kurča a upiekla v rúre, išli si paprčky oblízať! A takmer mi vtedy ani nenechali! Kým som všetko dopiekla, dovarila - skoro tam nič už ani nebolo! Nespoznali rozdiel normálneho kuraťa a kuraťa - bio.. A tak mi sväto - sväte tvrdili, že tam cítiť rozdiely! Nuž.. aj Nemci pochopili, že sa z bio výrobkov stal po čase dosť veľký biznis! Úprimné kura som už pár krát v našich supermarketoch videla. Z pozorovania človečín som si všimla - že každá človečina, ktorá chcela kúpiť mäso - zobrala do ruky aj Úprimné kurča - ale.. bolo to.. pokračovanie článku
Miesto činu - Údolie "drakov" - Petržalka. Zrodila sa myšlienka - behu. Koľko som už nebehala? Bolo to dááááávno pradávno. Keď sa voda sypala a piesok sa lial?:-) ...Behanie. Celkom všedná činnosť. Prvá otázka človečín je - koľko zabeháš??? A tak som si pri tejto otázke spomenula na Malého princa - keď vysvetľuje človečenské otázky. Koľko máš rokov? Koľko zarábaš? Odkiaľ si?... A Malý princ predsa vedel iba, že pochádza z asteroidu B612... Aj takáto myšlienka mi dnes prebehla hlavou pri behaní. Prečo človečiny vlastne bežia? Chcú zdolávať rekordy? Chcú prekonávať vlastný tieň? Cítia sa dobre pri prekonávaní svojich limitov? Chcú schudnúť? Dôvodov na behanie je veľa. Akýmkoľvek pohybom sa nám vyprádzdňujú myšlienky v človečo - makovičkách. Musím povedať, že športov som vyskúšala už pomerne veľa. Či to bol tanec, alebo joga, pilates, squash, plávanie, tai chi, cchi kung... k behaniu sa rada vraciam. Celé to začalo pred šiestimi, či siedmimi rokmi... dáááávno. Niekedy mám pocit, že snáď v minulom živote. Moje zdravotné kolapsy ma čoraz viac upozorňovali na to, že niečo s mojim telom nie je v poriadku. Nadmerná únava, ubehaný kolotočový život... Prepracovala som sa až k ....... pokračovanie článku
Keď poobede zazvonil telefón - presne som vedela, čo urobiť, povedať. Iba akosi - scenár života ma zase prekvapil! Mala som v úmysle upozorniť ľudské bytosti - že keď nabudúce neprídu na hodinu klavíra - nech mi dajú aspoň deň pred tým vedieť. Zdvihla som rázne telefón a ozval sa otec malej Kláry, ktorý vysvetľoval svoju situáciu. "Som chorý, mám pred sebou pol roka života.. Malá Klára už chodiť na klavír nebude. Aspoň nateraz, kým sa situácia nevyrieši. Som nešťastný človek. Ďakujeme Vám za všetko, čo ste pre nás urobili.. Manželka odišla do zahraničia a momentálne som rád, že sa o mňa stará Klára.." Ozval sa hlas zmätenej bytosti, ktorý.. čakal na moju reakciu. A čo teraz povedať? Urobiť? Akosi... som sa zasekla a nevedela som nájsť tie príhodné slová, vety, ktoré vždy pred tým išli akosi samé z mojich úst. Veď komunikácia - to bola vždy moja méta! A teraz? Slová ostali niekde stratené, zasekli sa a nechceli ísť preč.. Stlačila som to nevyspytateľné tlačidlo - ukončiť hovor - a ostala v šoku. S Klárou sme sa ešte raz stretli. Je to vnímavá a inteligentná bytosť. A zrazu.. si človek uvedomí - ako sa veci majú a čo je to skutočne "dôležité".. Zrazu.. prišla ľadová sprcha.. pokračovanie článku
Kto som,..? Celoživotná diagnóza - Umenie,.. Nadmerne vnímavá bytosť prichádzajúca z Pluta (ktoré oficialne neexistuje..?? Pozri wikipedia.sk:-)), človečina milujúca záhadný farebný svet, s hlavou v oblakoch a na míle vzdialená od reality... Celoživotná láska - Astor Piazzolla a jeho Tango Nuevo, v ktorom sa naplno realizujem.. (trio-fatal.webnode.sk)
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
