Nevládzem!!..

Autor: Katarína Lorenčíková | 2.9.2011 o 23:52 | (upravené 3.9.2011 o 1:19) Karma článku: 7,75 | Prečítané:  1744x

Prehŕňala som sa mojimi knihami, keď mi zrazu zazvonil telefón. "Nevládzem už žiť... všetko som pokašlal, zničil som si život. Rodičia ma nechcú ani vidieť. Už ich nikdy neuvidím, kým sa z drogovej závislosti úplne nedostanem. Chcem zomrieť.. ", ozval sa zúfalý hlas. "Si tam? Môžme sa stretnúť?"... Rýchlosťou blesku som  som sa obliekla a išla na dohodnuté stretnutie. Celou cestou som rozmýšľala, čo povedať a nepovedať, aké riešenie takémuto zúfalému človeku ponúknuť. Viem, že v minulosti absolvoval odvykacie liečenie, ktoré ho čiastočne dostalo z problému. Nastali roky tvrdej práce. Ale viem aj to, že odkedy sa chlapec vrátil z liečenia, rodičia mu boli čoraz vzdialenejší. Človek však je tvor omylný, určité chyby ľudské bytosti zopakujú niekoľkokrát. Niekedy sa zo svojich omylov jednoducho nepoučíme.  Tie isté pády, chyby dokážeme zopakovať. Nuž, každý máme genetickú výbavu, ktorá je zdedeným materiálom. Niečo môžme ovplyvniť, okresať, niečo zostáva v nás, aj keď by sme to chceli veľmi zmeniť, nesieme si to zo sebou celý život. Áno, svoj život si ovplyvňujeme do istej miery sami. Do akej miery sme toho však schopní...? Kráčala som ulicou a rozmýšľala o ľudských bytostiach..

Na stretnutie meškal. "Nepríde? A čo urobím ak nepríde?", pomyslela som si. Prišiel.. Stála predomnou zlomená ľudská bytosť, ktorej oči volali o pomoc, každý pohľad rozprával bolesťou..

Ako sa to mohlo stať? Ako sa z energického človeka môže stať zlomená ľudská bytosť? Spadnuté oči, zničené boľavé telo, ale predovšetkým znetvorená duša...

"Si v poriadku? Chceš ísť niekam na kávu, alebo sa chceš prejsť?", opýtala som sa hľadiac na jeho spýtavý pohľad.

"Nevládzem žiť, niečo somnou urob, vypni môj počítač v hlave...", zúfalo odvetil. "Stratil som všetko, nemám nič. Ani priateľov.. ani rodičov.. všetko je preč", rozplakal sa. "Môžem Ti zavolať, keď mi bude smutno?",....

Po mnohých rozhovoroch a telefonátoch sme kontaktovali človeka, ktorý ho z drogovej závislosti z časti dostal pred niekoľkými rokmi.. Liečba bude dlhá, budem Jozefovi držať palce, aby jeho vôľa bola dostatočne silná a aby sa opäť vrátil  do normálneho života.

Najväčším zádrhelom  sú však jeho rodičia, ktorí sa doteraz k problému nevyjadrili a nie sú s ním v  kontakte...

Odvykacie centrum...

A tu už ide o ľudské životy, o ľudský boj, o zdolávanie svojho tieňa, o nádej, ktorá sa vznáša na veľkom bielom oblaku.

Chvála  a vďaka patrí všetkým ľuďským bytostiam, ktoré vykonávajú takúto prácu v centrách a liečebňách -   a ukazujú drogovo závislým - že existuje nejaké riešenie...  nová nádej... svetlo...

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kaliňák nechal schátrať ubytovňu pre policajtov. Teraz sa jej chce zbaviť

Za projekt opravy, ktorý sa nikdy nevyužil, ministerstvo zaplatilo takmer 175-tisíc eur.

KOMENTÁRE

Kaliňák je Ficov Lexa

Minister vnútra vyrástol na symbol zrastenia politickej a ekonomickej moci.

DOMOV

Amnestie, Roháč a Sýkora. Čo má vplyv na prípad vraždy Remiáša

Na rozhodnutie o amnestiách má Ústavný súd posledné dni.


Už ste čítali?