"Knihotip" - Dorotka Nvotová - "Fulmaya"

Autor: Katarína Lorenčíková | 31.10.2011 o 13:44 | (upravené 31.10.2011 o 14:33) Karma článku: 1,81 | Prečítané:  321x

Je len málo kníh, v ktorých sa môžme nájsť. Je málo kníh, kde môžme nájsť tak trochu seba, svoj svet, svoje náhľady na život. Predsa len - sme v princípe rovnaké bytosti, kde je spoločný človečenský základ. Ale to ostatné - je už iba náš svet, kde sa otvárajú tie naše zážitky, kde píšeme knihu tak trochu - my sami. Máme svoj malý - veľký svet človečiny. Každá bytosť sa z času na čas cíti nepochopená, cíti a prežíva, že je tak trochu z inej planéty, kde je ten jej svet na míle vzdialený svetu ostatným človečenským osudom. Kniha od Dorotky Nvotovej ma zasiahla hneď pri prvých stránkach. Akoby - som zrazu čítala na niektorých miestach moje riadky môjho života, príbehu, absurdných situácií, frašky, humorných situácií a šokujúcej úprimnosti. Už v prvých riadkoch čítania, čas bežal rýchlejšie ako inokedy. Stratila som sa v riadkoch Dorotky a skončila spánkom v náručí knihy Fulmaya v Pantharei. Usadila som sa na veľkom kresle, nechala sa unášať písmenkami Dorotky, stratila som sa na chvíľku v jej riadkoch a videla tak trochu seba. Umelecký svet! Ách, sme prípady!! Dokonca sa mi v kresle v Pantharei aj sníval sen o cestovaní. Zobudil ma hlas predavača - "Slečnáá, veď zatvárame!!"...

Ahaa... Zase ma dostal Pán času - Časovník, ktorý si zo mňa zase vystrelil. Vidím ho, ako sa zase smeje a ukazuje na ten svoj veľký budík. Veď ja ho raz dostanem!...

Milá Dorotka!

Lepšiu knihu som už sto svetelných rokov:-) nečítala.. Šokujúca úprimnosť, ktorá - vychádza z tvojho srdca, hravosť, vtip, emócie, ktoré si dala do písmenok. Krásna kniha..

Každá umelecká bytosť má svoje muchy! A nielen tá - umelecká..

Ale priznajme to! My umelci sme predsa špeciálna kategória, od prípadu k prípadu! Svet kolotočov, o ktorom píše Dorotka v knihe, svet - bez civilizácie - to je sen asi - každého umelca!?:-) Keď som bola malá, mojim snom bolo cestovať v karaváne. Mať maličký útulný karaván, tam mať pár vecí a vidieť veeľký svet v malom karaváne. Preto - tento sen, o ktorom píše Dorotka - bývať mimo civilizácie - je mi veeeľmi blízky. Vždy som chcela byť "cirkušantkou". Nakoniec - asi som sa ňou aj stala! Nie doslovne samozrejme! Moje životné epizódy však po čase nadobudli akýsi ráz podivných frašiek, kde sa všetko nakoniec stáva smiešnou epizódov z jedného z predstavení kolotočiarov. Drámy sa postupne zmenili na úsmevné situácie šašov:-)

Vždy som chcela zapadať medzi dav. Nakoniec - pochopila som, že sa môžem pokrájať a s masami nikdy nesplyniem. Teraz - keď tento fakt viem - žije sa oveľa lepšie! Človek zahodí predsudky, nechá sa ovládať prúdom života. Ách, koľko komplexov majú mladé ľudské človečiny! Koľko zbytočných drám!  Trvaloo mi dosť dlho - prijať seba - svoj svet - prijať iný svet, skĺbiť ten svoj svet aspoň ako tak - so svetom súčasným, hmotným, fyzickým.

Aj keď - nám umeleckým človečinám sa to asi - priznajme - nikdy tak celkom nepodarí. Sme neustále v inej dimenzii, v iných svetoch, vidíme obrazy, vnímame zvuky, prílišná empatia je niekedy až príliš bolestná a my by sme .... chceli preraziť svet! Priznajme to! Chceli by sme urobiť veeľkú dieru do sveta! Chceli by sme zakričať na ostatné ľudské bytosti - nech sa poobzerajú lepšie - koľko krás skrýva v sebe naše ľudské bytie! Na druhej strane - prílišná empatia má  v sebe aj plusy. Ide iba o - uhol pohľadu! Veď koľko ľudských človečín sa pozerá na ten svoj "človečosvet" ako na obrovskú mohutnú drámu. A taaak zbytočnee!

A tak aj Dorotka - nám v knihe - ukazuje ten svoj príbeh. Kniha je zároveň aj cestopisom. Príbehy z jej ciest sú mi veeľmi blízke, jej nazeranie na svet - je nepochybne inšpiratívne pre každú bytosť - ktorá je v duši - rebelom, ktorej sa hnusia  konvencie, často - divné pravidlá tejto spoločnosti. Otvára sa tu Dorotkin veľký svet srdca - nájsť seba, vedieť odpovedať na otázku - "Kto som a čo očakávam od tohto života??" - a to cez prijatie- svojej "inakosti", svojho sveta... napriek mnohým prekážkam, napriek mnohej bolesti - vytrvalo kráčať k cieľu - a nájsť tak tú svoju - "pravú podstatu človečiny":-)...

Nebudem viac prezrádzať, knihu odporúčam..

Jedna z mála kníh na slovenskom trhu, ktorá vytŕča z davu, šokuje svojim príbehom,  zároveň sa v nej - určite nájde nejedna umelecká duša a nejedna človečina sa pousmeje - a nájde v jej riadkoch - možno ten svoj - náhľad na život - príbeh...

Želám Dorotke ešte veeľa podobných kníh a písmenok, ktorými obohatí nejednú dušu:-)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Vracajú sa deväťdesiate roky a prečo sa Danko drží ruskej letky

Akcia proti Kiskovi je porovnateľná len s únosom mladého Kováča.

DOMOV

Šéf protikorupčného úradu Kovařík: Politikov treba vyšetrovať citlivo

Policajti pri citlivých kauzách nemôžu zisťovať všetko, musia brať ohľad aj na česť politika, tvrdí Ficov šéf boja proti korupcii Peter Kovařík.

PRIMÁR

Keď mejkap podráždi. Problémy, ktoré vyvoláva kozmetika

Vyberte si kozmetiku, ktorá nepoškodí pleť.


Už ste čítali?