"Oci, zobuď sa!"..........

Autor: Katarína Lorenčíková | 29.4.2012 o 0:12 | (upravené 29.4.2012 o 1:14) Karma článku: 9,97 | Prečítané:  237x

Jej kučeravé vlásky boli viac ako nápadné. Jej oči boli tmavé, ale mali iskru. Spod klobúka sa usmievali na mňa a dávali znamenie - spriaznenosti. A tak sme sa dorozumievali očami. Malé dievčatko sa volalo Romana. Mala v ruke bábiku. "Ocko, už musíme vystúpiť, zmeškali sme jednu zastávku!" A vtedy sme všetci pochopili, že pán, ktorý je absolútne mimo, pretože je opitý - je otec dievčatka. Chcel ju pohladiť, objať, ale -  malé dievčatko sa bránilo dotykom a pohladeniam svojho opitého otca. Chvíľkami cítila zahanbenie.. Jej oči rozprávali! Zrejme - podobnú situáciu nezažila prvý krát. V očiach sa zračil odpor, ktorý sa stretával s otázkami. Ľudský hnus! Ako môže človek priľahko stratiť ľudskú dôstojnosť,...??? Dievčatko vedelo presne - kam idú a kde musia vystúpiť. "Koľko máš rôčkov krásny anjelik?", spýtala sa pani, ktorá sedela pri mne. "Päť aj päť mesiacov a volám sa Romana.." Dievčatko nestratilo pozornosť ani na chvíľku. Pozorne  pri svojich odpovediach sledovala cestu - aby sa dostali starostlivo domov. Keď sa blížila ich zastávka, na ktorej mali vystúpiť - potiahla svojho otca za rameno. "Ociiiiii, už sme tu!", zakričala hlasno - lenže... Nebolo to až tak jednoduché!!

Otec dievčatka mal zjavne čo robiť sám so sebou. "Už sme to nestihli! Budeme musieť ísť pešo ako minuleee, zobuď sa!", kričalo dievčatko. Z očí jej vyhŕkla malá slzička. Stiahla si svoj krásny klobúk, aby ju nikto nevidel. Na chvíľu sa nám stretli pohľady. Žiarivé očká stratili iskričky. Pri pohľade na svojho otca jej oči zosmutneli.

"Teta, pomôžete mi zobudiť otca?.."

Dievčatko intenzívne ťahalo svojho otca za tričko. Nakoniec sa podarilo otca zobudiť. Vystúpili s ťažkosťami z autobusu a..  ľudské človečiny zneisteli..

"Také krásne dievčatko! Chúďa..", poznamenala jedna starostlivá pani - sediaca oproti mne...

Alkohol.. Čo všetko dokáže spôsobiť s človečinami?

Ako priľahko môže zničiť životy iným človečinám...

Prečo človečiny potrebujú zažívať tento stav? Čo im to prináša?

Stav uvoľnenej mysle? Stav útlmu tela? Stav ľahkosti.. ?

Koľko ľudských človečín si takto denne ničí svoje životy.......???

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kaliňák nechal schátrať ubytovňu pre policajtov. Teraz sa jej chce zbaviť

Za projekt opravy, ktorý sa nikdy nevyužil, ministerstvo zaplatilo takmer 175-tisíc eur.

KOMENTÁRE

Kaliňák je Ficov Lexa

Minister vnútra vyrástol na symbol zrastenia politickej a ekonomickej moci.

DOMOV

Amnestie, Roháč a Sýkora. Čo má vplyv na prípad vraždy Remiáša

Na rozhodnutie o amnestiách má Ústavný súd posledné dni.


Už ste čítali?