Quo vadis - slovenské umenie???

Autor: Katarína Lorenčíková | 25.6.2012 o 15:37 | (upravené 25.6.2012 o 17:36) Karma článku: 3,99 | Prečítané:  358x

A davy fanúšikov ho vítali!  Pomaly... že mu neprestreli červený koberec! Reper, ktorý sa tváril - akoby na ňom svet stál  - úplne ohúril davy teenegarov. Ohúril "teniskáčov". Vyrastá nám "tenisková generácia".. Nemám nič proti repu, aj keď - uznávam - nie je to práve moja krvná skupina. My ostatní - zainteresovaní účastníci koncertu, ktorí sme sedeli v hale pre Vip hostí - sme si tak začali klásť otázky. Chvíľku - sme sa cítili ako účastníci natáčania paródie - seriálu Partička, alebo Uragán. Vtip bol v tom, že toto bola holá realita... Tragi - komédia! V mohutnej diskusii - vznikla tak otázka - kam sa uberá slovenské umenie? Neskôr - vznikla ale otázka - čo je to umenie? Nahliadla som do googlu - ten má predsa na všetko odpoveď! Umenie - v minulosti a dnes? Vzniklo mnoho otázok, na ktoré nikto nevedel odpovedať. Dá sa porovnávať minulosť so súčasnosťou? Predsa len - žijeme v inej dobe, každá doba má svoje špecifiká - nepochybne aj táto! Umenie - je určite ovplyvňované podmienkami, v ktorých žijeme. Spoločnosťou. Filozofiou ľudských bytostí. Je to o tom, ako vnímame život, v ktorom žijeme. Nemôžem sa ale ubrániť pocitu, že sme uviazli v napodobňovaní starého. V imitácii....

 

Funguje to často krát takto:

Zo starého sa urobí nové, ktoré ani tak nie je nové, iba dotyčné človečiny oklamú na čas iné bytosti - že je to nové a zaujímavé. Vytiahne sa stará pieseň - z čias dávno minulých - naspieva ju niekto iný - dá tam samozrejme ako inak - nový podklad. Iná - možno odvážnejšia harmónia - elektronické zvuky - hlas mediálne známej osoby - a nový hit je na svete!

Novou módnou vlnou sa stala imitácia. Svoje - robia určite aj médiá. Akoby - určité človečiny hýbali s dianím v umení ako s bábkami. Akoby - tí, čo sú schopní s umením pohnúť - sa nedostávali k slovu - a nemajú už na to dostatok síl, .. ale naopak - tí, ktorí kráčajú vo svetla komercie a efektov - sú dostatočne mediálne známymi osobami a sú neustále v obraze.  Akoby - už človečiny prestali vnímať rozdiely medzi kvalitnou hudbou a úplným balastom. Zaznela  naliehavá otázka - Quo vadis slovenské umenie?

Tak ako to teda s umením je? A vlastne.. Čo je to  umenie?

Odcitované z wikipedie -

"umenie -  je jedna  z foriem osvojovania si sveta človekom.  Je predmetom skúmania estetiky, umenovedy a filozofie umenia.

Umenie môže znamenať aj používanie istých duchovných kvalít alebo manuálnej zručnosti pri realizácii určitého diela.

Umenie je forma maximálneho bytia človeka spočívajúca v cieľavedomom pretváraní škaredého alebo esteticky neúčinného či menej účinného na krásu v koncentrovanej podobe..."

Ak je umenie - osvojovanie si sveta človekom -  dá sa za umenie považovať naozaj všeličo...

Ak je umenie - forma bytia človeka, spočívajúca v pretváraní škaredého na krásu v koncentrovanej podobe - ostáva otázka  - Čo je umenie??? - nejasná a hmlistá...

Čo je pekné? A čo je esteticky neúčinné??? Zase je to iba a iba subjektívne, veď  každý to nejako máme v tej človečenskej makovici inak nastavené... Iné nastavenia - nás môžu obohatiť, ale aj dostatočne zmiasť a šokovať.

Žijeme síce v jednom čase a priestore - ale každá človečina zažíva ten svoj svet -  v tej svojej makovici. Stávame sa tvorcami svojho - "matrixu".

Vytvárame si svoj svet, pri tom sa snažíme  rešpektovať materiálny, hmotný svet, v ktorom žijeme...

Snažíme sa vtesnať do sveta, ktorý má určité pravidlá, zákony, merítka, normy.

Snažíme sa nájsť, usilujeme sa  zaradiť do hmotného materiálneho sveta, spojiť svoj - vnútorný svet v človečenskej makovici - so svetom hmotným, prijať a osvojiť si pravidlá hry,  hrať do konca tú svoju hru.

Snažíme sa prijať spoločenské pravidlá.

Snažíme sa hrať tie svoje herecké životné role. Niekto sa do nich dokonale vcíti - jeho herecký divadelný kostým mu prirastie ku koži - splynie s ním... Inému sa jeho použité kostýmy zdajú neustále cudzie a tesné...

Snažíme sa meniť herecké masky...Po čase - nás ale masky začnú tlačiť.

Iba pár človietok sa začne - priveľa pýtať.. Ale takí - sa po čase v spoločnosti stanú precitlivelcami a podivínami, zoberú na seba priam kostým rebela, ktorému sa prieči meniť masky.  Niekde ďaleko sa ozve otázka - kto vlastne som v skutočnosti? Nie v tomto hereckom svete plnom povrchnosti!  Nie v tomto divadle!

Ale predsa len.. zhodli sme sa na jednom:

Umenie je  -  určite o vibráciách energií.

Ak niečo vytvoríme - je to odraz iba nášho vnímania sveta, odraz vnímania sveta - v našich makoviciach.  Je to odraz našich energetických vibrácií, vlnení... Emócia sa premení na energetickú vibráciu. A preto - buď v nás určité umenie zarezonuje a spôsobí rozruch v emocionálnom svete, alebo.. nás pohorší, začne nás agresívne iritovať, napádať.. začne nás rozožierať, alebo spôsobovať neustále otázky. Kto sme a kam kráčame???

Sme človečiny.. naše emócie, náš spôsob života, myslenia, vnímania - sa odráža vo všetkom čo vytvoríme...

Tak či onak,... sme tvorcami všetkého, čoho sa dotkneme!

Čo o nás napíšu za 50 - 100 rokov??? Na túto otázku si určite teraz neodpovieme...

Len každý sám v sebe - môže nájsť pravú odpoveď.

Naše masky nás napokon začnú tlačiť  a my pochopíme, že všetky sú zbytočné....

A niekde hlboko  v dušiach umeleckých a neustále precitlivelých hypervnímavých človečín vzniká častá otázka: Haló, som tu správne???

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Vracajú sa deväťdesiate roky a prečo sa Danko drží ruskej letky

Akcia proti Kiskovi je porovnateľná len s únosom mladého Kováča.

DOMOV

Šéf protikorupčného úradu Kovařík: Politikov treba vyšetrovať citlivo

Policajti pri citlivých kauzách nemôžu zisťovať všetko, musia brať ohľad aj na česť politika, tvrdí Ficov šéf boja proti korupcii Peter Kovařík.

PRIMÁR

Keď mejkap podráždi. Problémy, ktoré vyvoláva kozmetika

Vyberte si kozmetiku, ktorá nepoškodí pleť.


Už ste čítali?